Zdravím, Krásna neznáma.
Poznáme sa.
Nie, len ty mňa.
Srdce si predo mnou skrývaš.
Do môjho zas dýku vrývaš.
Neubránim sa tebe, Krásna,
aj keď láska má byť šťastná.
Láska predsa šťastná je
pre toho, ktomiluje.
Láska je rana,
rana v čiernom závoji.
Len na tebe závisí,
či sa rana zahojí.
Záleží ti ale na tom,
či srdce možno zahojiť?
Vytesala si ho dlátom.
Srdce v kameň premeniť.
Si blázon.
Blázon do teba.
Bez teba som iba
vyhasnutá pahreba.
Prečo to robíš?
Nie je to môj štýl.
Nikdy som také niečo nerobil.
Nie som lámač ženských sŕdc,
chcem len jedno, ktoré ale nedokážem dosiahnuť.
Tak prečo to robíš?
Moje srdce chce byť tvoje.
Škoda však, že miesto našich
hovorí len srdce moje.
Ako to vieš?
Iba tuším.
Keď si pri mne, srdce búši.
Keď si pri mne, teplo mi je.
Odídeš – je zima hneď.
Nenájdem už viac radosti.
Miesto zlata mám len meď.
Prečo vravíš takto kruto?
Lebo v srdci mám len smútok.
Tam kdesi, kde bola radosť
iba plač už miesta má dosť.
Bojoval som možno veľa
pri nádeji malej.
Neviem či zmysel má
bojovať aj ďalej.
To musíš vedieť ty.
Nie, ty.
Tak odpovedz mi konečne.
Ľúbiš ma, alebo nie?
