Dúfanie je povinné

Dúfanie je povinné – na májové kvety.

Tešíš sa. Veď na toto si čakala.

No nezabúdaj, že ty

si jablko zo stromu trhala

a mňa nechala z diaľky sa pozerať,

mohol som sa len pretvarovať – usmievať,

nedala si mi ochutnať.

No nevládzem už túto pretvárku,

túto bolesť na diaľku.

Nie je všetko v poriadku.

Už neudržím ani

tieto verše na riadku,

musím ti všetko povedať.

Už nie je čas na hádku,

nemôžeš mi odvrávať.

Konečne mi povedať, konečne ma vypočuť.

Viem, že nechceš moje srdce – nie na hruď.

Možnože tak do blata.

Je to pre mňa, pre verše a pre piesne odplata.

Boli ti hlúpe, boli drzé... Ale za to úprimné...

No dúfam, že zapáčia sa. Dúfanie je povinné...