Písmo:
A-
|
A+
Dúfanie je povinné – na májové kvety.
Tešíš sa. Veď na toto si čakala.
No nezabúdaj, že ty
si jablko zo stromu trhala
a mňa nechala z diaľky sa pozerať,
mohol som sa len pretvarovať – usmievať,
nedala si mi ochutnať.
No nevládzem už túto pretvárku,
túto bolesť na diaľku.
Nie je všetko v poriadku.
Už neudržím ani
tieto verše na riadku,
musím ti všetko povedať.
Už nie je čas na hádku,
nemôžeš mi odvrávať.
Konečne mi povedať, konečne ma vypočuť.
Viem, že nechceš moje srdce – nie na hruď.
Možnože tak do blata.
Je to pre mňa, pre verše a pre piesne odplata.
Boli ti hlúpe, boli drzé... Ale za to úprimné...
No dúfam, že zapáčia sa. Dúfanie je povinné...
