Keď sa umiera

zo žíl ti strieka.
Padáš s prehrou na zem sám.

Svetlo prelína
tráva, zem, hlina.
Popiera oko ten klam.

Slnko sa skrýva,
dych sa prerýva.
A smrť je silná jak trám.

Posledný výdych
odmenou má byť.
A ja si na gitare hrám.

Sekundy plynú,
ženú lavínu
času, pocitov a strát.

Vidíš svoj život,
keď si bol exot
pri žene aj po stýkrát.

Neprišla láska,
neprišla spása.
Duša je predajný krám.

Straty si stráž!
Pre odmenu hráš.
A ja si na gitare hrám.

Srdcový príval,
keď už si zíval,
z delíria preberá.

V spomienkach splýva
tá čierna hriva
a svieti slovo NEVERA.

Zo všetkých strán
hučanie vrán.
V mysli už len: Padám!

Z hlavne vyletel
ten známy ortieľ.
A ja si na gitare hrám.

Prešli si riadky
už vpred aj spiatky.
Prehráva najslabší hráč.

Ak sa ti nezdá,
že je to prehra,
tak za ním do jamy skáč.

Ako ťa poznám,
zostaneš sám
na okraji jamy stáť.

Nesmieš sa vzdávať!
Nechceš prehrávať.
Musíš zostať bojovať