som kdesi medzi nebom a zemou
dni stratili svoje hranice
a spolu s bytím sa rútia do priepasti
noc sa mieša s vytím vlkov
noc chladná a pustá – bez teba
do ticha vchádza slza
pýtaš sa čo mi je
otázka obyčajná len tak mimochodom ako januárový sneh
nič – odpovedám
nič
poznáš ho
veď je tvoje
požičala si mi ho a dnes ti ho vraciam
obraciam hlavu
pýtam sa: stretneme sa ešte?
hľadím ti do očí
odpoveď sa stráca – ako ty
odchádzaš bránou vysneného zámku a zamykáš za sebou
aj to bola odpoveď
odpoveď tichá ako čas a predsa tak presvedčivá