ktorý stratí nič?
Zapne papierový chránič
a beží napriek osudu
cez cestu súdnu - nesúdnu
a naráža na samý gýč.
Človek nazve bolesťou,
čo najviac sa mu páči.
Poslední vždy bývajú
tí najlepší hráči.
Najväčšmi je človek hore,
keď mu chýba odvaha.
Najviac zase klesne,
keď mu chýba strach.
Nahor sa darmo namáhaš.
A najväčší je frajer ten,
kto má v hube prach.
Povieš „Nie“, myslíš „Áno“,
alebo zas naopak.
Povieš „Neviem“ a vieš všetko.
Alebo to nie je tak?
Že vraj nie?
No nepočul som väčšiu kravinu.
To je ako nerátať viac
medzi vtáctvo hydinu.
Môže človek povedať,
že už prestal milovať?
„Prepáč Láska, neľúbim ťa...“
No neznie to komicky?
Hádzať frázy, hádzať slzy,
vsadiť všetko na kocky.
A kde má miesto úprimnosť?
Až v poslednom rade?
Nevravte mi, že predstavenie
bolo vypredané...
Chcel som sedieť vedľa nej,
no ona sedí v tieni.
Ticho, pokoj, aj tmu tam
nenápadne plieni.
Aká vie byť nežná.
Aká vie byť krutá.
Aká vie byť hlasná.
Aká vie byť skrytá.
Ako horko chutí.
Ako sladko máva.
Skrytá Nádej, krutá zas Plač
zásadne vždy dáva-
a v tom lúč.
Obúvam sa do papúč
a cítim mäkké pichanie...
Zas to bolo sklamanie.
Bojovať a ničiť druhých!
To je heslo dneška.
Už len čakať kedy skončí
táto trápna fraška.
Poviem ti, že darmo smútiš
za tým, čo si nemal.
Neboli to oči očí,
oči plné perál.
Šliapni na plynový pedál
a choď stále po hlavnej.
Nenechaj sa stiahnuť ceste
láskavej či pohlavnej.
Choď len rovno! Nezabáčaj!
A hľadaj si svoj cieľ!
(Aj keby si doň
nikdy neprišiel.)
Vytoč motor poriadne
a nenechaj sa vytočiť.
Nezabudni! Nesmieš zahnúť
a ani sa otočiť!
A ty si prišiel len teraz.
Nevieš ako zvíťaziť,
keď ťa blbosťami chcú nakŕmiť.
Myslíš už len na povraz.
To nie je správne riešenie!
Ticho guľka preklenie...
