Priateľ Alkohol

S ďalším namáhavým zívnutím sa postavil, vypol ranný príval telenoviel a zamieril do kuchyne. Obišiel na zemi ležiacu stoličku, zastavil pri chladničke a otvoril ju. Svetlo sa naňho nalepilo rovnako ako prázdnota. Bolo tam len jedno pivo vo dverách – zásoba z minulého týždňa. Na dreze ležiaci otvarák poslúžil už včera. Včera... Dnes bol jeho najlepším priateľom už druhýkrát.
Pohľadom zablúdil na zem. Pod padnutou stoličkou bola peňaženka. Krátka kontrola obsahu ho usvedčila v tom, že zásoba na nasledujúci týždeň mu bezpečne finančne vyjde. Aj keď teraz bude doma už častejšie.
Upil si a pomalým krokom sa presunul späť do svojho kresielka. Znova pozrel von oknom. Vyzeralo to, akoby sledoval vtáka sediaceho na jaseni, no oči boli prázdne a vtáka by nezaregistrovali, ani keby vletel do jeho zatvoreného obloka.
Zvonenie telefónu. Nevšímal si ho, dnes nemal chuť na nikoho.
„Momentálne nie som prítomný. Ak potrebujete niečo súrne, zanechajte odkaz. PÍP“
„Ahoj! Ehm... Môžem ťa prísť navštíviť? Rada by som ti zlepšila náladu. Po tom, ako ťa včera vyhodili, sa zrejme necítiš najlepšie... Vyhovuje po obede o tretej? Ak áno, zavolaj mi. Budem čakať.“
Ten hlas poznal dokonale. Jeho exmanželka. Chce ho utešiť. Dá sa to? Po tridsiatich rokoch práce, ktorú miloval, v ktorej bol hádam najlepší, ho vyhodia. A ona... Toľko boli spolu, ich dve deti už vyštudovali, zarábajú si sami, majú vlastné rodiny. Šťastné rodiny. On ju stále miluje. Stále je pre neho jedinou. Prečo ho vlastne opustila? Prečo ho včera vyhodili? Prečo?
Nechápe to.
Telefón necháva ležať. Pivo je dopité. Potrebuje ďalšie – na uvoľnenie. Mal by ísť do obchodu kúpiť niečo na jedenie. A na pitie. Ale cestou musí zájsť za svojimi najlepšími, stálymi a jedinými skutočnými priateľmi. Musí sa s nimi stretnúť aj dnes.
Zabáča do krčmy...