Matej Kubriczký
Príliv slnka
Dažďová voda burcuje vlny, aby sa nahli ku svetlu luny, aby ich príliv odniesol na slnko a na piesok.
Snažím sa sfúknuť nehoriacu sviečku,ktorej plameň ohnivo žiari.Túžobne stále chytám ten plameň,ktorý ma najviac vždy bude páliť.(Túžba) Zoznam autorových rubrík: Ľúbostná poézia, Ostatná poézia, Nočný cyklus, Poviedky, Súkromné, Nezaradené
Dažďová voda burcuje vlny, aby sa nahli ku svetlu luny, aby ich príliv odniesol na slnko a na piesok.
Oči stvorené pre ženu a pohľad pre oči. Láska na prvý pohľad pohľadom nekončí.
Potichu kdesi plakala. Zívajúc prišiel, uvidel noc. Veď tam naňho už čakala. Pokojom svojim, vlastným tichom do tmy ho rýchlo lákala.
Mesiac stratil ilúziu noci a sám prázdnotou blúdi, v akomsi tmavom prístave sa z dávneho dňa budí.
Neznášam, pretože milujem. Som slepý, pretože vidím. Som hluchý, pretože počujem, bezcitný, pretože ľúbim.
Na cintoríne ticho plače noc Zabudla o čom tam sníva Lavička vedľa nej prázdnotou zíva
Ten odporný smiech, ktorý tak milujem. Ten nádherný hlas, ktorý tak neznášam.