Vaša najnovšia vedecká práca sa zaoberá pôvodcom spavej choroby Trypanosoma brucei. Liečba je už dlhšie dostupná, prečo teda ročne pribúda 40 tisíc obetí?
"V prvom rade treba povedať, že spavá nemoc je len najznámejšou z celej série chorôb, ktoré trypanozomatidy (trypanozómy a ich blízke príbuzné) vyvolávajú. V Latinskej Amerike je to napríklad zákerná Chagasova choroba, ktorej pôvodcom je Trypanosoma cruzi. Svetovo najrozšírenejšia je však skupina chorôb nazývaná leishmaniózy podľa svojich pôvodcov - leishmanií patriacich do tej istej čeľade ako trypanozómy. Sú to vážne choroby kože a slizníc a pri neliečení môžu v komplikovanejších prípadoch končiť aj smrťou. Paradoxne sú omnoho menej známe ako spavá nemoc, hoci práve leishmaniózy nie sú len chorobami vzdialených krajín, ale naši turisti sa nimi môžu nakaziť aj v letoviskách severnej Afriky, či južnej Európy. Ale vráťme sa k spavej nemoci. Stav jej liečenia je totiž dosť podobný pri všetkých trypanozomatidiázach.
Liečba je síce dostupná, ale neuspokojivá. Väčšina dnes používaných liekov je zastaraná. Boli vyvinuté pred niekoľkými desaťročiami a ich použitie má veľa nežiadúcich vedľajších efektov. Liečba spavej nemoci priniesla v prvej polovici minulého storočia veľké nádeje. V šesťdesiatych rokoch, keď klesol výskyt spavej nemoci pod 10 tisíc prípadov ročne sa zdalo, že je vyhrané. No odvtedy sa v dôsledku vývinu rezistencií k používaným liekom, ako aj v dôsledku demografického vývoja – pohyb obyvateľstva spôsobil, že je stále viac ľudí vystavených riziku infikovania sa (výskyt choroby je presne lokalizovaný výskytom prenášača – muchy tse-tse). Neprítomnosť nových - účinnejších liečiv má dve hlavné príčin. 1. Trypanozómy majú viacero mechanizmov, ktorými sa dokážu “brániť” proti potenciálnym liekom. 2. Táto choroba je rozšírená v krajinách, ktoré patria k najchudobnejším. Pre nesolventnosť pacientov je drahý vývoj nových liekov pre farmaceutické firmy nezaujímavý. Výskum v tejto oblasti preto prebieha hlavne na nekomerčných, teda akademických, pracoviskách a je preto pomalší."
Čím je trypanozóma zaujímavá z vedeckého hľadiska?
"História štúdia trypanozomatíd je krásnym príkladom prelínania sa základného a aplikovaného medicínskeho výskumu. V druhej polovici 19. storočia boli objavené trypanozómy v krvi viacerých živočíchov. Dlho boli sledované len ako zaujímavosť bez podozrenia, že by mohli mať nejaký praktický význam. Až koncom storočia sa zistilo, že výskyt týchto prvokov koreluje s chorobami hospodárskych zvierat v Indii a Afrike a začiatkom 20. storočia bolo ukázané, že spôsobujú aj choroby ľudí. Niekoľko desaťročí boli trypanozomatidy študované najmä z medicínskeho a veterinárneho hľadiska. Ako pribúdali vedomosti, ukazovalo sa, že tieto mikroorganizmy sú nielen nebezpečné parazity, ale aj krásny model na štúdium rôznorodostí živej prírody. Výskum trypanozomatíd priniesol veľa originálnych vedeckých poznatkov o dejoch, ktoré sú všeobecne platné pre väčšinu eukaryotických buniek, ale aj viacero fenoménov, ktoré sú vlastné len trypanozomatídam. Napriek tomu, že sa trypanozomatidy študujú už vyše100 rokov, stále v nich zostává ešte mnoho nepoznaného. Suma všetkých vedomostí o nich určite raz prinesie aj poznatky využiteľné na účinný boj s chorobami, ktoré trypanozómy a ich príbuzné spôsobujú."
Je na prácu s Trypanozómou brucei potrebné špeciálne laboratórium? Vystavujete sa riziku infekcie?
"Pracujeme s kmeňmi, ktoré nie sú patogénmi človeka (sú parazitmi zvierat, rastlín alebo hmyzu) a preto pri práci s nimi stačí zachovávať bežnú mikrobiologickú a laboratórnu prax. Väčšina takto získaných poznatkov sa dá aplikovať aj na patogénne kmene."
Absolvovali ste niekoľko úspešných pobytov v zahraničí, kde ste dokonca ako jeden z mála Slovákov publikovali v časopise Science. Čo Vám okrem dobrých publikácií tieto stáže dali? Ako formovali Váš vedecký, či osobnostný vývoj?
"Hm … Na túto otázku(y) nie je možné vyčerpávajúco odpovedať. Pokúsim sa preto len niečo veľmi obmedzene naznačiť. Získal som viacero skúseností, medzi ktorými ani neviem rozhodnúť, ktoré sú cennejšie. Najviac ma obohatili dlhodobé stáže, keď som po niekoľko rokov žil a pracoval v tak odlišných krajinách, ako je Rusko, Švajčiarsko a Kalifornia. Videl som rôznosť štýlov práce v laboratóriu, ale aj rôznosť životných štýlov v tej, ktorej krajine. Mal som možnosť pacovať v skutočne špičkových laboratóriách. Naučil som sa veľa nového v laboratóriu, no súčasne som zistil, že vedomosti a zručnosti, ktoré som získal doma (podotýkam, že vysokú školu som skončil v roku 1984 a medzi spolužiakmi som určite nebol nadpriemerný) sú na úrovni tých najlepších. No rozšíril som si nielen svoj „laboratórny“ obzor. Zistil som, že napriek 40tim rokom komunizmu máme svojim životným štýlom stále bližšie k západným krajinám Európy, než má Európan k životu Američanov. Že medzi jednotlivými štátmi USA je možno aj viac rôznorodostí, ako medzi krajinami Európy a podobne. Videl som, že Rusi ako národ nie sú ani národom komunistických okupantov, ani národom mafiánov a že sú to práve oni, komu najviac ublížil komunizmus. Naučil som sa, že o odlišných názoroch často môžem len konštatovať, že sú iné a nemôžem dobre posúdiť, ktorý je lepší a ktorý horší a napriek tomu sú hodnoty, ktoré nemožno nikdy relativizovať. Takto by sa dalo ešte dlho pokračovať. Každý z pobytov ma obohatil po viacerých stránkach a bez všetkých týchto skúseností by som určite nebol tým, kým som dnes."
Aké sú Vaše profesionálne plány po návrate na Slovensko?
"Pokračovať v kvalitnej vede v našich podmienkach, snažiť sa o ich zlepšenie a odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti ďalej. Ako učiteľ aj priamo pri prednáškach a samozrejme najviac v laboratóriu pri vedení študentov pri vypracovávaní ich bakalárskych, magisterských či doktorandských prác. Odovzdať študentom dobré vedomosti je veľmi dôležité. No za ešte dôležitejšie považujem, aby som ich dokázal zapáliť pre vedu tak, ako kedysi moji učitelia tu na Slovensku pre vedu nadchli mňa."
Myslíte si, že sa raz originálne slovenské články opäť začnú v hojnejšom počte objavovať v najlepších biologických časopisoch? Našim kolegom v Česku sa to celkom darí.
"Verím, že áno. No zdá sa mi, že ešte nás čaká dlhá cesta. Je to do značnej miery otázka celkových financií venovaných na výskumnú prácu, ale aj na jej výuku - teda na vysoké školy s vedeckým zameraním. Veľmi dôležité je, akým spôsobom sa tieto peniaze rozdeľujú. (Aké kritériá sa pri ich prideľovaní využívajú.) Tu je nevýhodou, že sme malá krajina a preto sa veľmi ťažko uskutočňuje skutočne nezávislé posudzovanie toho, ktorého vedeckého projektu, či vysokej školy. Napriek tomu som však optimista a myslím si, že pomalými krôčkami (niekedy až príliš pomalými s občasným potknutím sa) sa predsa len posúvame vo vede a jej financovaní vpred."
