Ako ste sa dostali k povolaniu virologičky?
"Nie veľmi romanticky. Po skončení biochémie som márne hľadala voľné miesto. Mojej spolužiačke bolo ponúknuté miesto na Virologickom ústave. Pre ňu však nebolo dosť dobré a tak mi dala kontaktné telefónne číslo na Dr. Borváka. Nakoniec sa všetko vyvinulo tak, že som nastúpila k Dr. Varečkovej, ktorá robila s vírusom chrípky, najskôr na študijný pobyt a neskôr na ašpirantúru. No a vírusu chrípky som už akosi ostala verná a pracujem s ním dodnes."
Čo sa Vám páči na vedeckej práci?
"Tvorivosť. Svojim priateľom prirovnávam prácu vedca k práci detektíva. Človeka niečo napadne a potom si experimentálne overuje, či je to tak, prípadne v priebehu riešenia vychádzajú najavo nové veci a súvislosti. Je to nesmierne vzrušujúce, keď si predstavím, že som prvá, ktorá danú vec vie. Na druhej strane treba však povedať, že to nie je až tak jednoduché. Človek musí počítať s tým, že nie vždy daný experiment vyjde, veci treba opakovať, treba hľadať vhodnú metodiku, podmienky a podobne. Za všetkým je veľa poctivej práce a vyžaduje sa trpezlivosť a niekedy až zaťatosť."
Akému výskumu sa teraz venujete?
"Momentálne pracujem na iónových kanáloch vírusu chrípky. Tieto proteíny sú zaujímavé i z toho hľadiska, že nové antivirotiká by mohli byť namierené práve proti nim. V súčasnosti sa tiež pracuje na novej univerzálnej vakcíne proti chrípke, ktorá by obsahovala ako imunogény práve tieto iónové kanály. Spolupracujem tiež s Vojenským veterinárnym ústavom v Košiciach, vyšetrujeme vzorky získané zo sťahovavých vtákov. Hľadáme a charakterizujeme vírusy chrípky, borélie, tuberkulózu a chlamídie."
Keďže sa teraz veľa hovorí o vtáčej chrípke, vysvetlite nám ako súvisí vtáčia chrípka s ľudskou.
"Vtáčia chrípka s ľudskou nesúvisí. Chrípka ako taká je tu od nepamäti. Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie zapríčinené vírusom, ktorý za normálnych podmienok infikuje iba vtákov a veľmi zriedkavo sa môže preniesť aj na ošípané. Vírus vtáčej chrípky je vysoko druhovo špecifický. Z času na čas sa však stáva, že prekoná medzidruhovú bariéru a infikuje i ľudí. Môže sa adaptovať na ľudí dvomi spôsobmi, buď zmutuje alebo zmieša svoj genóm s genómom ľudského vírusu, pričom tento nový vírus sa bude ľahko šíriť medzi ľudmi a zároveň bude vysoko patogénny."
V populácii sa vyskytujú vírusy odolné na používané antivirotiká. Aká je pravdepodobnosť, že v prípade nakazenia bude práve ten môj kmeň vírusu odolný?
"Asi 50:50. Ťažko sa niečo predpovedá. Isté však je, že aj keď bude prvý kmeň na antivirotiká citlivý, bude to iba otázka času kedy vírus zmutuje a získa rezistenciu. Možno však ten čas bude stačiť práve na to, aby sa pripravila vakcína."
Prečo nie sme schopný definitívne poraziť vírus, ktorý má iba okolo desať génov?
"Vírus chrípky má 8 segmentov RNA, ktoré kódujú 10-11 proteínov. Tu však vôbec nejde o tých 10 proteínov. V podstate sme si poradili s čiernymi kiahnami, čo je obrovský vírus, genóm kóduje okolo 200 proteínov. Na šťastie pre nás, tento vírus bol dosť konzervatívny a preto stačilo vyvinúť jednu vakcínu, zaočkovať ľudí na všetkých kontinentoch a vírus bol eliminovaný z ľudskej populácie (pozn. vyhlásené 8.5.1980). Vírus chrípky nie je konzervatívny. Veľmi ľahko mutuje. Povrchové proteíny, hemaglutinín a neuraminidáza, unikajú imunitnému systému tak, že zmenia jednu alebo viac aminokyselín a protilátky, ktoré už človek má proti vírusu chrípky sú mu zrazu na nič. Jednoducho povedané, akoby sa vírus chrípky dokázal prezliecť do nového kabáta a tak sa dostať do organizmu nepoznaný."
Je medzi mladými ľuďmi záujem o štúdium virológie?
"Som členkou odborovej komisie pre doktorandské štúdium v študijnom odbore virológia. Máme niekoľko desiatok doktorandov, ktorí si robia PhD. Veľa absolventov UK, Prírodovedeckej fakulty, odbor Virológia v Bratislave odchádza po skončení štúdia do zahraničia, kde si robia PhD. Virologický ústav a Katedra mikrobiológie a virológie jednoducho nestačia uspokojiť všetkých záujemcov."
