Pomerne dlho sme mali naťahané trúbky na vodu a aj sme ju používali, ale tiekla len studená, lebo ju zatiaľ nemalo, čo zohrievať. Potom prišiel deň, keď nám nainštalovali kotol, ktorý fungoval aj ako prietokový ohrievač a priniesol so sebou zmeny.
Vyrástla som v byte s ústredným kúrením, s ústrednou teplou vodou, a vôbec všetko bolo riešené akosi ústredne, a čo tak riešené nebolo, tak snáď okrem opravy práčky sa v ňom ani neriešilo. A tak to bol pre mňa tak trochu zázrak naživo, ktorý som sledovala s radostným žasnutím: kdesi sa čosi zmenilo (pribudol kotol na chodbe) a zrazu kdesi úplne inde (v kúpelni a v kuchyni) voda vytekajúca zo steny už nebola studená ale teplá. Trúbky v stene už dávno bez stopy zakryté pod omietkou tam predsa boli, aj keď ich už nebolo vidieť a vedela som, že sú tam, len preto, že som sledovala proces budovania. Uvedomila som si, že i samotné zapnutie svetla je vlastne podobný div - kdesi stlačíme gombík a kdesi inde sa rozsvieti žiarovka. Pre človeka z jaskyne by to zázrak isto bol.
Večer pri zaspávaní mi potom preblesklo hlavou, že i život a vôbec svet je vlastne taký dom, do ktorého sme prišli už, keď mal omietnuté steny, a tak o mnohých trúbkach a kábloch nevieme, nevieme, kade ich „Staviteľ" naťahal a nevieme, ktorá vedie odkiaľ kam. Nevieme dokonca ani to, ako v tomto „dome" také „trúbky a káble" vyzerajú, keďže sme ich nevideli do „stien" vkladať. Bádame, zisťujeme metódou pokus-omyl, ktorý gombík, čo spôsobí, čo je príčinou a následkom čoho, hľadáme odpovede na otázky "Ako?", "Prečo?" akoby sme naozaj verili, že „Staviteľ" je „na náš obraz", a pri stavaní logiku použil. A zatiaľ to vychádza.
V porovnaní s domom je však svet oveľa zložitejší a život omnoho dynamickejší. Je to vskutku ťažká úloha, ale vzrušujúca - veľa sme už pochopili a ktovie, aké súvislosti ešte objavíme? Ja sa na ne teším (aspoň na tie, ktoré stihnem). A vy? :-)
