Slovensko sa nachádza v kritickej situácii, ktorá si vyžaduje urgentné kroky na konsolidáciu verejných financií. Verejný dlh neustále rastie a rozpočtový deficit dosahuje alarmujúce úrovne. Vláda Róberta Fica navrhla konsolidačný balíček, ktorý má za cieľ získať dodatočných 2,7 miliardy eur do budúcoročného rozpočtu. Napriek tomu opatrenia čelia silnej kritike odborníkov, ktorí upozorňujú na ich nedostatočnosť a možné negatívne dopady na ekonomiku.
Neefektívne a krátkodobé opatrenia
Konsolidačný balíček sa opiera najmä o zvýšenie daní, ako je DPH a špeciálne dane pre veľké firmy. Tento prístup, ktorý navrhol minister financií Ladislav Kamenický, je však podľa mnohých ekonómov krátkodobým riešením s potencionálne negatívnymi dôsledkami.
Zavedenie dane z finančných transakcií je príkladom opatrenia, ktoré nielenže zaťaží podnikateľov, ale môže tiež spomaliť ekonomický rast. Zvýšenie cien pre spotrebiteľov a odliv investorov sú ďalšími možnými dôsledkami tohto kroku.
Opomenutie výdavkovej strany
Jednou z najzásadnejších slabín súčasného konsolidačného balíčka je absencia opatrení zameraných na zníženie štátnych výdavkov. Vo verejnej správe existuje obrovský potenciál na šetrenie a zefektívnenie. Namiesto obmedzenia plytvania a neefektívneho rozdeľovania prostriedkov vláda len zvyšuje daňové zaťaženie občanov a firiem, čím vytvára tlak na hospodársky rast.Vláda by mala začať šetriť a zefektívňovať svoje výdavky pretože občania už nemajú z čoho dávať.
Konkrétne príklady úspor:
Zníženie platov poslancov: Zníženie mzdových nákladov pre zákonodarcov by poslalo silný signál o zodpovednosti a solidarite s občanmi, ktorí čelia ekonomickým ťažkostiam.
Revitalizácia verejných služieb: Zefektívnenie prevádzky v oblastiach ako školstvo a zdravotníctvo môže priniesť značné úspory. Digitalizácia procesov a znižovanie administratívneho zaťaženia by mohli výrazne znížiť prevádzkové náklady.
Zníženie počtu štátnych zamestnancov: Revízia zamestnaneckého stavu v štátnej správe a zníženie nadbytočných pozícií by mohli znížiť mzdové náklady, čím by sa uvoľnili prostriedky na dôležitejšie projekty.
Racionalizácia verejných projektov: Dôkladné preskúmanie efektívnosti verejných projektov a ich revízia by mohli odhaliť zbytočné výdavky. Mnohé projekty sú nedostatočne hodnotené a vyžadujú vysoké investície bez jasného prínosu pre verejnosť.
Zníženie nákladov na energetické prevádzky: Využívanie obnoviteľných zdrojov energie v štátnych budovách môže znížiť náklady na energiu, čo by viedlo k ďalším úsporám vo verejných výdavkoch.
Optimalizácia dotácií: Prehodnotenie a zameranie dotácií na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva namiesto neadresného zvyšovania výdavkov, ako sú 13. dôchodky a energetické dotácie pre bohatších, by pomohlo lepšie reagovať na skutočné potreby nízkopríjmových domácností.
Zníženie nákladov na štátne podujatia a reprezentáciu: Opatrenia na obmedzenie výdavkov na štátne podujatia a reprezentáciu môžu prispieť k úsporám a vyžadujú si zvýšenú transparentnosť vo verejných financiách.
Konsolidácia inštitúcií: Zjednotenie podobných inštitúcií a eliminácia duplicitných funkcií by mohlo viesť k výrazným úsporám.
Zvýšenie efektívnosti verejného obstarávania: Zavedenie transparentnejších a konkurenčnejších postupov pri verejnom obstarávaní by mohlo znížiť náklady na nákup tovarov a služieb.
Optimalizácia daňového systému: Zjednodušenie daňového systému a zníženie administratívnej záťaže pre podniky by mohlo podporiť hospodársky rast a zvýšiť daňové príjmy.
Zníženie byrokracie: Zníženie počtu povolení a licencií a zjednodušenie administratívnych postupov by mohlo ušetriť čas a peniaze podnikov a občanov.
Zameranie sa výlučne na zvyšovanie daní nie je udržateľným riešením. Konsolidačný balíček musí obsahovať aj opatrenia na zníženie výdavkov a zefektívnenie verejnej správy. Týmto spôsobom sa dosiahne dlhodobá udržateľnosť verejných financií a podpora hospodárskeho rastu.
Alternatívne spôsoby financovania
Okrem šetrenia vo verejných výdavkoch by sa vláda mala zamerať aj na alternatívne spôsoby financovania. Jednou z možností sú verejno-súkromné partnerstvá (PPP), ktoré umožňujú spoluprácu medzi štátom a súkromnými firmami pri financovaní, výstavbe a prevádzke verejných projektov. PPP môžu byť efektívnym nástrojom na realizáciu veľkých infraštruktúrnych projektov, ako sú cesty, nemocnice či školy, pričom súkromný sektor prináša know-how, financie a často aj vyššiu efektivitu.
Potreba systémových zmien
Je evidentné, že vláda by mala prehodnotiť svoj prístup k ozdravovaniu verejných financií. Zmeny by mali byť systémové a zamerané na dlhodobú udržateľnosť a rast. Mal by sa zjednodušiť daňový systém a zvýšiť adresnosť sociálnych transferov. Návrhy, ako napríklad zrušenie niektorých štátnych sviatkov či zvýšenie environmentálnych daní, by mohli priniesť prorastové efekty a podporiť hospodársky rast bez zbytočného zaťaženia širokej verejnosti.
Riešenia vlády Slovenskej republiky v oblasti verejných financií sú nedostatočné a krátkozraké. Bez zásadného prehodnotenia svojho prístupu a zamerania sa na efektívnosť výdavkov a dlhodobé riešenia riskuje Slovensko prehlbovanie hospodárskej nestability a rastúceho zadĺženia. Je nevyhnutné, aby vláda konala s rozumom a hľadala riešenia, ktoré prinesú udržateľný rozvoj a stabilitu pre budúce generácie. Naša krajina si zaslúži zodpovednú a predvídavú politiku, ktorá zabezpečí prosperitu a dôstojný život pre všetkých občanov, nie len pre vyvolených.
Je dôležité pripomenúť, že ekonomika je komplexný systém, kde zmeny v jednej oblasti môžu mať nepredvídané dôsledky v iných oblastiach. Zvýšenie daní môže nielen znížiť disponibilné príjmy domácností a podnikov, ale môže tiež ovplyvniť podnikateľskú aktivitu, investície a celkový hospodársky rast. Navyše, každá ekonomická politika má aj časový horizont, v ktorom sa jej účinky prejavia. Preto je potrebné prijímať rozhodnutia s ohľadom na všetky možné dôsledky a zvažovať aj dlhodobé perspektívy.
