Na Slovensku sa v posledných týždňoch rozbehla nová verzia známej hry „kto z koho“. Hrajú ju lekári, ktorí podávajú výpovede a minister zdravotníctva, ktorý ich zatiaľ pozorne nepočúva. Pravidlá sú jednoduché: lekári hovoria, že majú problém a minister počuje: „Asi len potrebujú trochu oddychu.“
Lekári vyhlásili jasne: „Nechceme, aby pacienti trpeli, ale už ďalej nevládzeme.“ Ministerstvo na to reagovalo pokojne: „Trpezlivosť, prosím! Už len pár mesiacov a problém sa vyrieši sám – možno keď lekári odídu na dovolenku... alebo do zahraničia.“
Na otázku, prečo sa nedokáže dohodnúť s odborármi, minister odpovedal v duchu zenového majstra:
„Problémy musíme riešiť systémovo. A keďže systém zatiaľ nemáme, nemôžeme predsa nič riešiť.“
Nočná služba verzus denná realita
Najnovší krok lekárov – odmietanie nadčasov a víkendových služieb – minister označil za „nepochopenie dobrej vôle ministerstva“. Podľa neho totiž zdravotníci ešte celkom nepochopili, aké šľachetné je od nich, že budú slúžiť 24/7 so širokým úsmevom. Odbory však kontrujú:
„Skúsme si na ministerstve zaviesť nočné služby. Možno by sa zistilo, že nie je až taká zábava byť v práci o tretej ráno.“
Rokovania o riešení? Skôr rokovania o ďalšom termíne rokovaní.
Kým lekári čakajú na konkrétne návrhy, ministerstvo trpezlivo ponúka ďalšie stretnutia. Ich heslo znie: „Ak nemáme riešenie dnes, poďme sa dohodnúť, že sa dohodneme zajtra.“
Medzitým pacienti čakajú v čakárňach a sledovanie situácie im poskytuje zážitok porovnateľný s napínavým športovým zápasom: „Kto ustúpi? Lekári alebo minister?“
Na záver minister apeloval na zdravý rozum:
„Prosím lekárov o spoluprácu. Veď nejde len o ich pohodu, ide aj o mňa – kto mi bude robiť PR, keď v nemocniciach nebude chaos?
Zhrnutie: Ministerstvo zdravotníctva síce hovorí o dialógu, no zatiaľ má bližšie k monológu s prestávkami na kávu. Lekári už neprosia o kompromisy, ale o realitu, ktorá nezahŕňa 300 hodín v práci mesačne.
