Nové údaje z rebríčka vnímania korupcie (CPI) ukazujú bezprecedentný prepad Slovenska o dvanásť priečok. Z doteraz najlepšieho 47. miesta sme sa dostali na 59. pozíciu spomedzi 180 hodnotených krajín. Naše skóre kleslo z 54 na 49 bodov zo stobodovej škály, čo predstavuje jeden z najväčších prepadov v aktuálnom hodnotení - horší výsledok zaznamenala len Eritrea.
Tento prepad nie je náhodný. Z desiatich hodnotených indexov, na základe ktorých sa rebríček zostavuje, až deväť zachytáva obdobie súčasnej vlády. Kým minuloročné umiestnenie ešte reflektovalo obdobie vlád Hegera a Ódora, terajšie hodnotenie už ukazuje dôsledky aktuálneho smerovania krajiny.
Zmeny v justičnom systéme - zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, reorganizácia NAKA či skrátenie premlčacích lehôt - spolu so zmiernením trestov za korupciu vytvárajú prostredie, v ktorom sa závažná kriminalita môže stať ťažšie postihnuteľnou. Systematické oslabovanie protikorupčných mechanizmov dopĺňajú politické nominácie, obchádzanie štandardných legislatívnych postupov a útoky na nezávislé inštitúcie a médiá.
Napriek masovým protestom vládna koalícia odmieta konštruktívny dialóg a namiesto toho hovorí o pokusoch o prevrat. Hoci politická nestabilita a možnosť predčasných volieb môžu brzdiť najradikálnejšie zmeny, dôsledky tohto vývoja už pociťujeme a budú sa prehlbovať - tak doma, ako aj v očiach zahraničných partnerov.
Ak bude súčasný trend pokračovať, hrozí prerazenie historického dna z roku 2012, kedy Slovensko obsadilo 62. miesto. To by definitívne potvrdilo premenu z krajiny, ktorá s korupciou bojuje, na krajinu, kde sa korupcia stáva súčasťou systému.
Argument, že "všade je korupcia", nemôže ospravedlňovať systematické oslabovanie protikorupčných mechanizmov. Nejde pritom len o čísla v rebríčku - ide o fundamentálnu otázku, akú krajinu zanecháme budúcim generáciám.
