Piešťany mám rád pre ich atmosféru "prímorského" mestečka. Stretnete tu naozaj presne takú istú všehochuť národností, ako napríklad v Lido di Jesolo pri Benátkach. Mesto vonia kvetmi a zmesou silných parfúmov všade prítomných arabov. No keď si budete večer vychutnávať pohodu v nejakej útulnej kaviarničke, ktorých je tu neúrekom a budete si všímať ľudí okolo, určite zbadáte aj zaľúbených Japoncov, ale aj celkom obyčajných Piešťancov ;) Niekde na lavičke vo voňavom parkou sa porozprávate so šesťročným chlapčekom Sťopom z Ruska, ktorý si z protestu, že musel odísť z kúpaliska neobul jednu sandálu, otcom Sergejom bývalým reprezentantom v atletike a mamou Oľgou. A práve vtedy zistíte, že niečo z tej ruštiny ešte viete. Možno vás úplne nečakane zaskočí otázkou či viete plávať chlapík s ktorým už dobrých desať minút plávate vedľa seba a ktorý sa až neuveriteľne podobá na Eddieho Jordana /exs šéfa stajne F1 JORDAN/ a vy zistíte že aj s tými dvadsiatimi slovíčkami čo viete po anglicky sa dá celkom slušne "pokecať ". Pokecať, ale už podstatne jednoduchšie sa dá aj s partiou z Litomněric, ktorý ochotne predvedú ako plave postiženej delfín ;)
Takisto sa tu celkom bežne stáva, že vás v holičstve úctivo poprosia, aby ste počkali na ulici, pretože práve dokončujú "frizúru" solventnej arabke a tú bez neodmysliteľnej šatky na hlave nesmie vidieť žiadny muž. Nuž ...nechápem načo potom chodí do kaderníctva, ale poznáte to - také sú ženy, nemáme ich chápať, ale milovať :)
Stalo sa toho za ten krátky týždeň skutočne dosť. V jazzovej kaviarničke s prízvučným názvom JazzART a skvelou obsluhou /Kristína ;)/ sa mi napríklad stalo, že som doslova na jeden "hlt" prečítal knižku Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr o Julovi Satinskom, ktorú som dostal na narodeniny. Samozrejme nebolo to v pondelok, pretože vtedy tam hrá živá kapela a tú si treba vypočuť.
Keď sa potom vraciate domou a terasy kaviarničiek, barov, pivární a cukrárni sú ešte stále plné ľudí, nechce sa vám veriť že je už nový deň...
...aj takéto sú Piešťany.
