Ráno ako obvykle a úplne automaticky zapínam počítač, odbehnem do kúpeľne, pospevujúc sa umyjem, oholím a hodím na seba trošku viac z voňavky na zvláštne príležitosti. Keď som dnes došiel späť k počítaču, hodnú chvíľu som nevedel zavrieť ústa. Odkedy tu blogujem, môj ranný rituál sa zmenil. Nečítam už horoskop, nezaujíma ma záťažový stupeň a ani poveternostná situácia. Jediná vec, ktorá ovplyvňuje to ako sa budem dnes cítiť je KARMA. Dnes ju mám nízku. Klesla o rovné dve celé aj tri desatiny! Mám chuť kričať. Asi sa zbláznim. S rukami zaťatými vo vlasoch odbieham a znovu sa neveriacky vraciam k monitoru. Darmo naň vyvaľujem oči, svieti to tam čierne na bielom. Rovno pod mojou fotkou. V hlave mi začína hučať, nohy mám ako z olova a ...bože!, asi mám aj teplotu.
Ako sa to mohlo stať?! Ako sa to len mohlo stať!?
Do bodky som sa snažil dodržiavať desatoro zásad pre vysokú karmu. Písal som o sexe, Ficovi, dôchodkoch, vyjadroval som sa kontroverzne ku všetkým tabuizovaným témam. V diskusiách odkazoval na svoj blog, na firemných vizitkách pridal jeho adresu a dokonca som sa pochválil aj Martine. Ach Martina, dnes máme druhé rande a ak zistí že moja karma nestojí ...za povšimnutie určite ma nechá. Počkať! Spomínala predsa, že Stano (jej bývalý) tiež bloguje. Stano, Stano ...áno, Stano Karmajkl. Akú má karmu? Tak to nie je možné, skoro dvojnásobnú. Ten blbec píše samé keci a má takú karmu?! Čo úž tí ľudia načisto osprosteli! Koho zaujíma čo robia dážďovky keď neprší, že mu v servise vymenili novučičké rádio, alebo ...alebo toto: Prečo som plakal na futbalovom zápase. Trapko!
Milan, ktorý vyletel z výpočtového ma potľapkal po pleci. Nič nepovedal. Asi to už vedel. Je mi hrozne. Kráčam po chodbe ktorá má dnes hádam kilometer a za chrbtom cítim uštipačné pohľady a úškrnky. Ešte aj tá potvora klebetná Struková sa na mňa pohŕdavo usmieva. Nikdy ma nemala v láske.
Káva na stole je studená a Marienka má zavreté dvere. Nikdy ich nezatvárala, vraj aby mala prehľad. Šéf ma nezavolal na dnešnú prezentáciu, hoci ešte včera tvrdil, že je nutné aby som tam bol.
Martina nezdvíha telefón, zatajuje sa a neodpovedá na esemesky...
A teraz nech mi niekto povie, že na veľkosti karmy nezáleží !
btw:
tento príbeh, ako aj všetky osoby v ňom je vymyslený. Verím že sa nikdy nestal a nikto sa v ňom nespoznal ;)
