🌕 Zvyk mi dáva korene, zvedavosť mi dáva krídla
(Ranný denník duše🪶)
Kráčam s Benym tou istou ulicou ako každé ráno.
Mám rada to ticho, ktoré ešte spí.
Milujem objavovať nové cestičky,
ale práve ráno si vedome volím tú istú trasu.
Je to môj rituál – predvídateľný, pokojný,
viem, koľko mi zaberie, kadiaľ pôjdem,
a mám priestor v hlave na ticho a spojenie so sebou.
Každé ráno prechádzam popri tom istom dome.
Na balkóne stojí postava – fajčí a pozerá sa smerom k parku.
Má výhľad na svoj obzor,
ale nevidí až za horizont.
A práve tam sa dnes rozlieva nádherný spln mesiaca,
ktorý ma na chvíľu úplne zastavil.
Ten človek na balkóne ho nevidí –
pretože nevykročil zo svojho balkóna, zo svojho zvyku,
zo svojej komfortnej zóny.
Vtedy mi napadlo, že aj ja kráčam po tej istej ceste.
A že rutina je vlastne dar – taký oporný bod v prúdoch dňa.
Kedysi som si myslela, že zabíja spontánnosť,
no dnes viem, že práve ona nás učí disciplíne, trpezlivosti a vnútornej sile.
Bez nej by sa sny nedali premeniť na skutočnosť.
Zvyk nám dáva korene,
zvedavosť nám dáva krídla.
A práve medzi nimi sa rodí rovnováha –
život, ktorý plynie, ale nezastaví sa.
Lenže je dôležité nezamilovať sa do pocitu,
že zvyky znamenajú kontrolu nad životom.
Život je vždy väčší než my.
Zvyky sú len malé body, o ktoré sa môžeme oprieť –
nikdy nie múry, ktoré by sme mali brániť za každú cenu.
Nemôžeme mať pod kontrolou niečo, čoho sme súčasťou.
To by bolo, ako keby sa srdce snažilo riadiť celé telo.
A niekedy sa to dokonca naozaj stáva –
raz chce riadiť srdce, inokedy mozog,
a občas sa ozve aj iný orgán 😄.
Lenže nič z toho nikdy nedopadne dobre.
A práve vtedy je dobré sa usmiať
a pripomenúť si, že život je aj tak vždy väčší ako my.
Netreba sa držať zvykov silou-mocou,
ale ani sa ich úplne vzdať.
Život nie je niečo, čo môžeme ovplyvniť –
je to niečo, čo môžeme len vedome prežívať.
A tak, keď ráno kráčam a míňam toho človeka na balkóne,
hovorím si – nechcem ho súdiť.
Možno práve on objavuje svet inak,
možno len v tichu, možno vo vnútri seba.
Pretože nie vždy všetko je také, ako sa zdá na prvý pohľad.
A možno práve to je zmyslom života –
naučiť sa vnímať rytmus, ale nechať sa viesť melódiou.
