Od prvých filmových Letopisov Narnie ubehli tri dlhé roky,kedy sa filmový štáb na čele s Lewisovým fanúšikom, Andrew Adamsonom,snažil priviesť druhý diel ságy do zdarného konca. Nie je tajomstvom, že Princ Kaspian jeo poznanie chudobnejšia látka na spracovanie, ale to Adamsonovi naentuziazme neubralo. Pustil sa do práce s chuťou, o čom svedčí ajfakt, že sa ani on, ani jeho dvaja scenáristi nesnažili pretransformovávať dofilmových políčok každú jednu vetu knižnej predlohy. Veľkým krokomk lepšiemu je voľnejšia adaptácia predlohy a lepšia manipulácia soscénami vedúca k plynulejšiemu rozprávaniu. Aj napriek Adamsonovým snahámsa z druhého dielu nepodarilo vytĺcť maximum filmového potenciálu. Druhý dielLewisovej ságy nespĺňa ani nevyhnutné minimum na priemerný filmový zážitok.
Adamson sľuboval hory-doly. Drsnejší príbeh, kruté bojovéscény, krvilačnú Narniu, dospelejší obsah. Ak niekto očakával Dark Narniu, taksi môže nalepiť na čelo ,,Naivka roku.“ Nečakajte nič temnejšie ako bodnú ranubez kvapky krvi. Režisér sa snaží prerozprávať epický príbeh dospievajúcejštvorice hrdinov, ale pri toľkých kecoch a špacírovaní sa po lese je tonemožné. Štvorica hlavných protagonistov skôr pripomína súčasnú mládežs jej všetkými možným výtrtmi. Tým pádom sa Narnia stáva ešte naivnejšouako v prvom diele (nie, Ded Maróza nikto nepredbehne). Celkovápsychologizácia postáv zostala za humnami. Petrovi (William Moseley) narástolhrebienok a stále by chcel niekomu upravovať fasádu. Zuzane (AnnePopplewell) sa začali zapaľovať lýtka a dáva to najavo patričnými tupýmipohľadmi. Lucinka (Georgie Henley) zostala rovnakou naivnučkou dievčinkou akov prvom diely s tým, že trpí obsedantnou aslanoparanojou. JedineEdmund (Skandar Keynes) sa vyhol negatívnym zmenám. Obrazu príliš nedominuje,ale keď sa zjaví, jeho predstaviteľ je charizmatickejší než samotný veľký princKaspian (Ben Barnes).
Narnia sa zmenila. Všetka moc kúziel a magické stvorysa stratili. V krajine panujú obyvatelia Talmirie. Po uvedení hlavných postáv dodeja nastáva riešenie politickej situácie Narnie. Bojovým prevratom získalivojaci z Talmirie celú krajinu, ale tajomné legendy z minulosti v nichživia strach z magických tvorov. A stratených kráľova kráľovien. To, čo by na prvý pohľad mohlo vyzerať ako kritikafašistickej vlády, kedy sa snaží všetko, čo je len trochu odlišné zmiesťz povrchu zemského a ako apel na víziu svetlej budúcnosti, je lennáhoda. Adamson si vytvoril v Narnii vlastného Fűhrera dominujúceho vofrakcii čisté zlo, ktorého potreboval postaviť do opozície voči tajomnýmlegendám a kreatúram. A tak tu máme predobraz západniarskej kultúrya krátku definíciu ich vlády. Narniu ovládla chladná ľudská vypočítavosť a materializmus.Duchovné hodnoty sú potlačené, žijú len v legendách. Bohužiaľ, toto všetko spolus inými quasi predobrazmi a kritikou sú len vedľajším produktomAdamsonovho infantilnéhomilitary príbehu. Režisér by si nedovolil ísť proti západnej (pop)kultúre,keďže jeho chlebodarcom je Disney. Kráľ Miraz určite nie je nepodareným Bushom.
Disney a Adamson majú k vysokému umeniukinematografie ďaleko, ale stačilo by vycibriť remeslo aspoň na štandardnúúroveň maintreamového diela. Režisér sa snaží priniesť hlbokomyseľný príbeh,ktorého hlavným katalyzátorom je kvartet tínejdžerov zo štyridsiatych rokov.Jediné, čo dokážu je mlieť pantom. Okrem tých x otáznikov, čo si so seboupriniesli z minulého dielu, vytvárajú ďalších y nových. Plochosť postáva nezvládnutá psychologizácia hlavných postáv je veľkým deficitom obochdielov. Režisér nie je schopný vytvoriť žiadny vzťah medzi hrdinamia divákom a to sa jedná o hrdinov na druhej strane bariérys názvom zákonné dobro. V pokračovaní ságy sú postavení na piedestálnesmrteľnosti, opradenílegendami a v statuse polobohov. Po príchode do Narnie si svojepostavenie nárokujú ešte väčšmi. Ani ich nevedomosť im nezabraňuje v bojio Narniu, pretože v Adamsonovom snímku funguje predestináciavšetkého, čiže keď na začiatku snímku tvrdí, že deti sú polobohmi, tak nimibudú počas celého snímku. Umelé figúrky poskakujúce po lese, šaškujúce sozbraňami sú vždy zaručeným esom aj proti niekoľko tisícovej armáde z Talmirie. Adamson sa snaží svoju impotentnú réžiu zachrániť ľahkouinšpiráciou v Pánovi Prsteňov, ale záruku komerčného úspechu nachádza ajv Snyderovej Tristovke. Režisér sa prirodzene inšpiroval na viacerýchsnímkoch, ale videoklipovú kameru, hlavne v sólo súboji si prináša zoSnydera. Ten mu tak učaroval, že nielen nechal vyrobiť imitáciu zbrojeNesmrteľných, ale si za hlavného padúcha zvolil záskok za Butlera. Je ťažkéuveriť, že snímok s dispozíciami, aké má práve Princ Kaspian (zaujímavávýprava, vynikajúce zbrane od českej spoločnosti, ktorá v konkurze tromflaWETU, nadpriemerná animácia, gigantický komparz magických kreatúr a Reepacheep)je najhorším letným blockusteromletnej sezóny a medzi rodinnými i fantasy snímkami je len o párkrokov pred otrasným Prebudením tmy. Adamson odovzdal žezlo Michaelovi Aptedovik tretej časti ságy s názvom Dobrodružstvo lode Ranný pútnik. Snáď sauž tento krát podarí reprezentatívna adaptácia Lewisovho príbehu.
Hodnotenie: 3/10
The Chronicles of Narnia: Prince Caspian (V. Británia/USA, 2008, 149 min.)
Réžia: Andrew Adamson. Scenár: Andrew Adamson, Christopher Markus, Stephen McFeely. Kamera: Karl Walter Lindenlaub. Strih: Sim Evan-Jones. Hrajú: Ben Barnes, Georgie Henley, Skandar Keynes, William Moseley, Anna Popplewell, Sergio Castellitto a Harry Gregson-Williams. ďalší.
foto: internet
