CCCP. Pamätáte sa ešte? Socialistická veľmoc, večne v konflikte so imperialistickýmkapitalizmom. Navždy so Sovietskym zväzom a nikdy inak. V súčasnostiuž Rusko nie je takou dominantou, akou bývalo kedysi a tak sa snaží sinapraviť prestíž a postavenie, napríklad aj 800 miliónovým kontraktoms Iránom za vyvíjanie jadrového programu. A svoju prestíž sa snažízískať aj na poli kinematografie. Bekmambetova Nočná hliadka ukázala svetu, začje toho ,,loket”. So súčasnou ruskou kinematografia jednoducho treba rátať.
Rovnako, ako Američania reagovali na prvý úspešný sovietsky výlet dokozmu v réžii Gagarina ,,nafejkovaním” pristátia na Mesiacis Armostrongom, Nikolai Lebedev reaguje na vzrastajúcu kvantitu (nie všakkvalitu) fantasy filmov, svojou predstavou o filmovom fantasy, pričom jehoVolkodav nie je žiadnym ,,fejkom.” Najdrahší ruský blockbuster. Najčastejšia fráza, ktorá sprevádzalamasovú predpremiérovú reklamnú kampaň. Produkcia údajne stála 10 miliónov USD,niektoré zdroje udávajú 20 miliónový rozpočet, ktorý sa pravdepodobne dotýka ajmarketingovej kampane, vytvárajúcej až prehnane veľký nátlak na ruských divákov
Lebedevova inšpirácia tkvie vo fantasy tetralógii MariiSemyonovovej, ktorá zožala u čitateľov veľký úspech. Ale režiséra scenárista v jednej osobe sa nesnaží ťažiť z autorkinej slávy,tým pádom nejde o adaptáciu, čo veľa skalných čitateľov sklamaloa bolo zdrojom veľa negatívnych ohlasov. Treba sa vyrovnať s tým, žeLebedev ponúka svoj vlastný pohľad na fantasy, na pravú a nefalšovanúslovanskú fantasy so všetkým, čo k tomu patrí, od výpravy až po slovanskémýty o Morene.
Lebedev býva obviňovaný z plagiátorstva, pretože čerpal inšpiráciunielen zo Semyonovovej kníh. Úvodné sekvencie sú ako vystrihnuté z Barbara Conana a nájde sa miesto aj pre Star Wars, a to nielen poideologickej stránke. Svetelné meče sú vôbec veľmi obľúbenou komoditou ruskýchrežisérov (viď. Nočná hliadka).Aj keď sa Lebedev snažil natočiť 100% pravúslovanskú epickú fantasy, zabezpečil sa hollywoodskymi pákami, ktoré slovanskejnáture príliš neprospievajú. Volkodav je odpoveďou na Jacksonovho PánaPrsteňov. A to veľmi okatou, celé putovanie ,,spoločenstva” princeznejs hlavným bodyguardom Volkodavom, nálety ponad karavánu, prepadytolkienovských Wichtkingov pomenovaných Šadoba a gigantické CGI finále namostíku Khazad-Dûm, oh pardon, mostíku bohyne Moreny jasne dávajú najavo,odkiaľ vietor fúka.Nielen príbuzenský vzťah k Pánovi Prsteňov, ale hlavne to schádzaniehollywoodskych chodníčkov zasieva na plátno chaos. Volkodavovi nie sú cudzie prehnanéaž hyperbolizované gore efekty a neprehľadné a rýchle akčné scényokorenené ,,slow motionom”.
Epickosť Volkodava je vo veľkej miere dosiahnutá aj stopážou. Režisér sasíce vyhol samoúčelným, či zbytočným scénam, ale pri jednoduchosti príbehupôsobí stopáž 140 minút boľavo. Aby som to uviedol na správnu mieru, film nieje ani tak dlhý, ale slabšie pasáže v zmysle rozťahaných dialógov, čizopár klišé scén uberajú z koncentrácie. V zopár prípadoch skáčeLebedev zo extrému do extrému, máme scénu s Volkodavom odsúdením zazločin, ktorý nevykonal a celé pojednávanie sa nesie v duchupompéznosti a v princezniných frázach, ktorá nenápadne pokukuje poVolkodavovi a trúsi vety ako: ,,Verím mu. Je nevinný,” pričom Volkodavešte nepovedal ani pol slova. A po 10 minútovej scéne dohadovania sa, čije, alebo nie je vinný (jasné, že nie) našupuje Lebedev až videoklipovú scénus prestrihmi medzi dvoma rituálmi, kráľovské vypravenie princeznej nacestu za ženíchom v duchu slovanských tradícií a okultný krvavýrituál vykonaný Šadobou. A to je časť, pri ktorej si Lebedev zabezpečil100% sústredenosť zo strany divákov a niektorým sa pohne sánkav smere zemskej gravitácie (nie je jediná).
Celý príbeh a priebeh filmu sa nesie v duchu staršíchRPGčiek, pričom hráči budú mať počas sledovania neraz pocit melanchólie zaprebdeným nocami, kedy sa oháňali mečom a mágiou so svojou skupinouhrdinov. Lebedevovi zrejme učarovala práca RPG velikánov Black Isle Studios. Tovidím ako pozitívum, koncipovať príbeh formou ,,questov,” aj keď film prekvitálineárnosťou a predvídateľnosťou.
Môže sa zdať, že som zaujal voči filmu kritické stanovisko, to všaknie je pravda, ako prvý pokus o slovanskú a ešte k tomu epickúfantasy je Volkodav vynikajúcim filmom. Režisér sa vyhol hrubým chybáma je pomyselnou kopačkou do Eragornových slabín, ale ešte stále musípoužívať hollywoodske barličky, aby dohopkal do komerčného finále. Jednoduchýpríbeh, využívajúci slovanské reálie, tradície, mýty a spolu s ruskýmihercami je nad očakávania funkčný. Tvorcovia sa vyhli častému používaniu CGI,väčšina bola použitá na animovanie Volkodavovho familiára- netopiera, ktorý jeod skutočného na nerozoznanie a finálovým stret. Nádherné prírodnéscenérie vynikajúco zapadajú do príbehu, a to nielen preto, že sa väčšinaz nich točila na Slovensku. Lebedevovo Volkodav je veľkýma sebavedomým krokom vpred na ceste ruskej (nielen) mainstreamovejkinematografie a Ejzenjštejn sa aspoň chvíľu nemusel chytať za hlavuv kinematografickom nebi.
Vlkodav z kmene Šedých psů
Волкодав из рода Серых Псов, Rusko, 2007, r. Nikolaj Lebedev
Publikované na MFantasy
