Sirotinec je tým najklasickejšímduchárskym príbehom aký si dokážeme predstaviť. Stavia na fundamentoch nielenfilmových snímkov, ale aj folklórnej fikcie, príbehoch predávaných ústne už odnepamäti. Spopularizovania sa dočkali hlavne zo strany americkej produkcie.Mohli sme si zvyknúť na notoricky známe prísady ako veľký opustený dom,obrovský maják, vŕzgajúce podlahy, detský smiech ozývajúci sa na temnýchchodbách...Bayona spolu so scenáristom SergioSanchézom, inšpirovaný ľudovou tradíciou a napozeraním si rôznychžánrových záležitostí, od klasiky až po súčasný mainstream prinášajúschematický príbeh.
Za inýchokolností by to vyznelo, ako pohoršenie a kritika celého filmu. Aj napriektomu, že ide o šablónku z materskej duchárskej filmovej školy, čarocelého filmu spočíva v remesle. Remeselne vynikajúco zvládnutý film počascelej 100-minútovej stopáže, chirurgicky ošetrený, správne načasovanýa skvelo ozvučený.
Hrubádejová kostra by zodpovedala celkovému priebehu filmu Sanatórium. Postupne sa dostane aj na mainstreamové snímky typu Tí druhí, vo vynikajúcich zvukocha budovaní paranoje u divákov. Zopár signifikantných scén našlitvorcovia iste aj v snímku Peklozačína na zemi. Dal by som aj ruku do ohňa za to, že jeden z tvorcovje fanúšikom Lynchovho Slonieho muža, keďže obdobný prvok savyskytol aj v Sirotinci.
Ideo obrovské množstvo filmov, z ktorých si vybrali buď letmúinšpiráciu, alebo celý sled scén podrobený vlastnej optike. Stominútová stopážsa môže zdať neúnosná pri filme typu matka hľadá syna v strašidelnom dome,ale treba upozorniť, že režisér Bayona sa snaží obchádzať už vyjazdené koľaje,ktoré zanechali jeho predchodcovia. Konečnú zastávku majú spoločnú, alejednotlivé medzizástavky podrobuje svojskému štýlu, hľadá špáry alebo kríky cezktoré by preliezol, bez toho, aby si po ceste rozbil držku.
A darísa mu to až ukážkovo. Sirotinec v prvom štádiu svojho premietania po festivalochnabral množstvo rôznych ocenení (26 cien a 26 ďalších nominácií), alenapriek tomu vzbudzovalo skepsu u ostatných divákov. Nepomáhala aniotrepaná reklamná kampaň, kde figurovalo meno del Tora s podtitulkom,,Vizionársky filmár Faunovho labyrintu.“ Sirotinec je šablóna ako vypadnutáz knihy Natočte si vlastnú ducharinu po vzore filmových expertov. Okremsamotného remesla a pevnej ruky režiséra mu však do duše vdychujeľudskosť, takmer emotívny príbeh milujúcej matky, až za hrob, navonokskeptického otca a príbeh o vnútornej sile dať ťažko chorým osobámmaximum šťastia, ktoré si zaslúžili. Možno to vyzerá ako sentimentalita, aleBayona vynikajúco zakomponoval do strašidelného príbehu vôľu žiť a žiť naplno. Je to aj jeden z presahov, s ktorými majú všímaví diváci túčesť. Pri sledovaní určite nejedného diváka napadne zmedializovaná kauzazmiznutia maličkej Madelaine a neznesiteľného utrpenia jej rodičov (ak siodpustíme viaceré špekulatívne teórie).
Rovnako akosa del Torovi podarilo vykresliť ľudské hodnoty, dobré i zlé vo svojomvynikajúcom Faunovom labyrinte, sa to darí aj Baynovi v Sirotinci.V žiadnom prípade nejde o prostoduchý snímok, s občasnýmivybafnutiami a klamnými výpadmi podporujúcimi divácku paranoju.Neprehliadnuteľný španielsky klenot.
8/10
El Orfanato,Mexiko/Španielsko, 2007, 105 minút
Réžia: Juan Antonio Bayona. Scenár: Sergio G. Sanchéz. Hrajú:Belén Rueda, Fernando Cayo, RogerPríncep, Mabel Rivera, Edgar Vivan...a ďalší.
