Absurdnosťje hlavným spoločným menovateľom Balkóna a Plešatej speváčky. Genet od Ionescažil odlišným životom, čo sa prejavilo aj na jeho tvorbe. Život tuláka, zlodejaa homosexuálneho prostitúta sa ako zázrakom zmenil pod ochrannými krídlamiJean Cocteau. Genetova cesta ku sláve sa odlišuje od ostatných aj faktom, že sanepreslávil sám, ale do povedomia ho priviedol Cocteau a preslávil ho Jean-PaulSartre. Samozrejme, na to Genet hrdý nebol, ale skončila sa jeho etapa životaako zločinca. Mohol naplno rozvíjať svoje umelecké vlohy.
Balkón,spolu s Paravánami a Černochmi, je jeho najvýznamnejšie dielo. Dejodohrávajúci sa v Dome ilúzií, či nevestinci, aby sme boli presnejší, vítasvojich divákov v bezprostrednej blízkosti, za oponou. Vynikajúcedispozície Divadla Jána Palárika poskytujú nový rozmer v Genetovej hrezrkadiel.
Základnýmkameňom Balkónu je práve hra zrkadiel, ilúzie a dezilúzie, ktoré poslúžilihlavným charakterom Biskupa, Vojvodu a Sudcu. Projektáciou bezvýznamnýchosôb, chudákov, do významných rolí stojacich takmer na piedestálochspoločnosti. Po prevrate ožijú ich ilúzie nielen medzi múrmi Domu, ale ajv uliciach. V tomto okamihu stratia ich ,,zrkadlá“ všetok leska stávajú sa len maškarádou každodennosti.
Lenže reflektáciapostáv nie je jedinou, celý verejný dom so svojimi zrkadlami, sieňami, maskami,je obrazom spoločnosti. Spoločnosť nie je za múrmi, ale medzi nimia netvoria ju len prostitútky. Balkón je ďaleko komplexnejšia hra, ako lenpohrávanie sa s ilúziami. Sociálna kritika sa tu mieša s autorovýmiobľúbenými témami ako erotika, revolúcia a ženy. Napriek Genetovejhomosexuálnej orientácii tu vymedzuje veľký priestor nežnému pohlaviu, ktoréz autorovej perspektívy nie je až také nežné a prisudzuje imkomplexné, no zároveň i paradoxné miesto vo svete.
Nielenabsurdnosť je esenciálnym prvkom balkónu. Taktiež bizarnosť, ktorá nie jeprimárne predurčená prapodivnými sexuálnymi i asexuálnymi praktikami. Akoďaleko má bordelmama ku kráľovnej? Aj to je jedna z mnohých tém,ktoré sa objavia v tejto dráme. Veľa miesta je venované aj symbolizmua ritualizmu, na ktorých sa zakladá klientela Domu ilúzií, a ktorépani vedúca ochotne spĺňa.
Takmertrojhodinové predstavenie zvládli herci trnavského divadla na výbornú. GregorHološka, Stanislav Staško, či Branislav Bajus podávajú vynikajúci výkon.Nezaostávajú ani dámy, ktoré majú nemenej významné postavenie v Balkóne.Edita Borsová ako bordelmama, či Zuzana Šebová a Judit Lax ohurujú svojímzmyslom pre pedantnosť a hodnoverne zhmotňujú svoje role.
Hra nie jeurčená bežnému divákovi, už z dôvodu vyššie spomínaných bizarností akontroverzných tém typických pre celú Genetovu tvorbu.
Preklad: Lýdia Magerčiaková. Dramaturgia: Martin Gazdík. Scéna: JánZavarský. Kostýmy: Kateřina Bláhová. Hudba: Juraj Péč. Réžia: Viktor Kollár.
Účinkujú: Gregor Hološka, Tomáš Mosný a.h., Stanislav Staško, Jozef Bujdák,Matúš Krátky a.h., Branislav Bajus, Martin Križan a.h., Edita Borsová, EvaSakálová a.h., Judit Lax a.h., Barbora Bazsová, Zuzana Šebová, NatáliaJabůrková a.h.
Foto: www.djp.sk
