Pozastavil sa najmä pri jednej pasáži. „Celkom pekný projekt,“ povedal si Kudžo, odtrhol papierik a pokračoval v myslení. V Poprde bude stáť to, čo sa nepodarilo v Mezopotámii na rieke Eufrat. Kudža tá myšlienka vzrušuje. Sedí a húta o nových výzvach. „Keby som to postavil, bude kde bývať. Všetci moji ľudia v jednej budove." Tak Kudžo húta, zvažuje, či nechá urobiť vchodové mreže alebo tak ako na úrade vylepší kamerový systém. Asi tú vežu komplet podmínuje. Pre istotu. Keby niekto nešiel voliť ako má. To musí ísť cez Kudža. Odtrhne papierik, položí ruku na Babliu. Založí firmu BABYLONSKÁ ZÁSTAVBA, v skratke BZ a môže ísť na to. A čo ak to nevyjde, premýšľa Kudžo. Čo ak postaví také isté monštrum ako kedysi na Eufrate? Čo ak od nej odskočia všetky banky a povedia mu, že projekt je megalomanský. Predstavuje si zhrdzavené roxorové tyče, ktoré trčia z jeho veže. Bude musieť nájsť s ľuďmi spoločný jazyk, nie ako pri Babylone. „Nevedeli, ktorá reč je najlepšia!“ zasmeje sa Kudžo a odhodí knihu na zem. Potreby sa naplnili, natiahne gate a smeje sa, lebo odpoveď pozná i najmenšie dieťa. Najlepšia reč je predsa reč – peňazí!.
