Deň čo deň a noc čo noc sme pri výrobe barančekov strávili fajn chvíľky na fare. Každý priniesol nejakú tú obetu.
Miestami unavení, na pokraji síl, ale vždy s úsmevom na tvári. Dobre, tak občas :-D
I takéto boli niektoré dni.
Hlavne to chcelo veľa trpezlivosti a chcenia, inak by sa asi sami neupiekli a neozdobili tí „barančekovia“. Niekto si ich dokonca brával domov a tam konal to Božie dielo.
Každým jedným dňom počet barančekov stále stúpal a stúpal. A tým pribúdalo aj viac práce.
Ale to vôbec neprekážalo, pretože stále nás tam bolo dosť ľudí, aby sa to nejak zvládlo.
Ako to naďalej pokračovalo, tak sme už došli do takého štádia, že pomaly nebolo ani kde sadnúť. Barany pribúdali a pribúdali.
Poviem vám, že neraz sme sa pri nich zapotili.
Dokonca musím podotknúť, že do pečenia barančekov sa zapojili aj chlapi. Jasné, že aj im patrí pochvala.
Musím sa priznať, že sme napiekli poriadne stádo baranov. Bolo napečených cez 4 500 malých, bielych barančekov.
Každá jedna dobrá duša, čo sa na tom podieľala, tak odviedla kus práce a všetkým patrí veľká vďaka pri výrobe tohoto milého stáda.
