Je jeden z prvých jarných dní, a ako koordinátor pripomienok k urbanistickej štúdii poverený starostom, sedím s členkou petičného výboru pani Nagyovou pred jej domom. Doslova na mieste kde štúdia navrhuje novú zástavbu. Pýtam sa jej:
- Skúste mi prosím v bodoch povedať, čo sa vám na návrhu nepáči.
- Že navrhuje bytové domy. No povedzte, načo sú v Petržalke ďalšie bytové domy? Že majú stáť na mieste kde dnes parkujeme. A samozrejme, že nám zastavajú výhľad z našich okien!
- A čo by ste povedali, ak by sa tieto pripomienky podarilo vyriešiť?
Začiatkom roka zverejnil magistrát návrh štúdie centrálnej rozvojovej osi v Petržalke. Spôsob akým to urobil bol veľmi nešťastný. Bez akejkoľvek prípravy a vysvetľovacej kampane totiž publikoval návrh, ktorého zverejnenie Nesrovnal pred voľbami radšej ani neriskoval.
Regulačný výkres návrhu si môžete stiahnuť tu (variant B tu)
Nasledovalo presne to, čo pred šiestimi rokmi za Ftáčnika. Na MČ Petržalka prišlo vyše 250 pripomienok, občania zorganizovali niekoľko petícii a na verejnú prezentáciu do Zrkadlového hája prišli stovky rozzúrených občanov.
Treba povedať, že Matúš Vallo ju, aj za pomoci viacerých verejných prísľubov, zvládol dobre. Čo sa však, ako uvidíme ďalej, nedá povedať o zastupiteľoch, ktorí sa za Tím Vallo dostali do Petržalského zastupiteľstva.
Starosta Mestskej časti Petržalka Jano Hrčka sa rozhodol postupovať inak, ako doteraz postupovali predchádzajúci starostovia - nedať pripomienky Mestskej časti len ako starosta, na základe stanoviska odborných útvarov.
Ale vytvoriť také stanovisko za Petržalku, ktoré by čo najviac reprezentovalo pripomienky obyvateľov, zároveň však čo najviac rešpektovalo zámer navrhovateľa a pripomienky odborníkov. A ktoré by samozrejme, získalo podporu väčšiny zastupiteľstva Mestskej časti.
Pripomienky občanov k zástavbe
Pripomienok pod občanov prišlo množstvo a aj veľmi komplexných. Pripomienky proti výstavbe sa vo všeobecnosti dajú rozdeliť do dvoch skupín. Prvá smerovala k zástavbe v bezprostrednej blízkosti existujúcich domov, od obyvateľov dotknutých domov - „nestavajte pred našim domom.“
Druhá skupina pripomienok smerovala proti zastavaniu plôch v okolí Chorvátskeho ramena, dnes využívaných na rekreačné účely, od obyvateľov celej Petržalky – „nezastavajte zeleň“ (najmä „Petržalka City,“ „Pápežská lúka,“):
Pripomienky MČ Petržalka
Zhotoviteľ navrhol dva varianty. Ako východiskový variant bol zvolený variant A, pretože variant B navrhoval oveľa väčšie zastavanie riešeného územia. Z variantu B navrhuje MČ Petržalka, na základe odporúčaní odborníkov, prevziať len vedenie Jantárovej medzi Kutlíkovou a Lietavskou – západne od budúcej trate Nosného dopravného systému.
Parkovanie
Návrh štúdie zaberá existujúce parkovacie miesta, zhotoviteľ však nepreukázal vytvorenie rovnakého počtu parkovacích miest. Pri novej zástavbe ráta s počtom parkovacích miest pod platnú normu a riešenie statickej dopravy umiestňuje aj mimo riešeného územia v existujúcej zástavbe.
Prvé zásadné pripomienky preto smerovali k parkovaniu. Požadujú:
doplniť analýzu parkovacích miest zabratých navrhovanou výstavbou,
akceptovať zásadu, že za každé zabraté povrchové parkovacie miesto, sa v návrhu zabezpečí vytvorenie nového parkovacieho miesta,
pri výpočte počtu nových parkovacích miest, akceptovať platnú normu,
pakovanie nových stavieb v riešenom území, neriešiť mimo riešeného územia a finálne
nevytvárať nové povrchové parkoviská na dnes zelených plochách (v lokalitách A2.2-1, D.1-4, D.1-5, F1.2-2, kde to štúdia skutočne navrhuje).
(V tomto zmysle dal na verejnom zhromaždení sľub aj primátor Vallo: „V tomto území nemôže kvôli novej výstavbe ubudnúť ani jedno parkovacie miesto.“)
Funkčná regulácia
Významná zhoda občanov, poslancov, aj väčšiny odborníkov, bola - nestavať už v Centrálnej osi byty, ale sústrediť sa na vytváranie pracovných miest, služieb pre obyvateľov a parkovacích domov.
MČ Petržalka preto požaduje, aby v celom území bolo funkčné využitie: Občianska vybavenosť, a to „najmä zariadenia školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, kultúry, verejného stravovania, služieb, obchodu, športu, telovýchovy a voľného času“ (v tomto zmysle dal na verejnom zhromaždení verejný sľub aj primátor Vallo).
Neznamená to úplné vylúčenie bytovej výstavby, pretože aj platná regulácia pre funkciu Občianska vybavenosť umožňuje stavať byty až do 30% plochy, avšak oproti pôvodnému návrhu je to významný posun a jasné odporučenie k charakteru budúcej výstavby.
Výšková regulácia
V prípadoch novej výstavby pred existujúcimi domami (hranica zastavaného územia začína 0-35 m od stavby) požaduje MČ Petržalka znížiť tzv. neprekročiteľnú výšku budov, do výšky prvého obytného podlažia existujúcej susedných domov - aby nová výstavba nerušila výhľad ich obyvateľov.
Keďže drvivá väčšina domov v okolí Centrálnej osi je terasového typu s vysokým parterom, v praxi to znamená limit novej výstavby najmä do výšky troch nadzemných podlaží (v ostatných prípadoch 2/1).
Vzhľadom na citlivosť takejto zástavby, MČ tiež požaduje, aby podmienkou ponechania týchto objektov v štúdii bolo prerokovanie s obyvateľmi bezprostredne dotknutých susedných domov.
„Central park“
Požiadavka na zachovanie lineárneho, severo-južného zeleného pásu - „Central parku,“ silne rezonovala už pri protestoch obyvateľov pred šiestimi rokmi. Bola dokonca uznesením Mestského zastupiteľstva schválená do zadania urbanistickej štúdie. Napriek tomu ju však zhotoviteľ nerešpektoval.
MČ Petržalka preto požaduje, aby došlo k redukcii hraníc zastavaného územia (a kde treba jeho úplným vypustením) tak, aby vedľa Chorvátskeho ramena - v severnej časti, respektíve popri Jantárovej ceste - v strede a juhu riešeného územia, bol zachovaný zelený pás (definovaný ako „minimálne 50 m široký“) a aby bol riešený ako park. Súčasťou je tiež vypustenie zástavby a ponechanie zelene v miestach prepojenia Centrálnej osi so zelenými plochami mimo riešeného územia (napr. Holíčska/Šintavská).
Zelené plochy
Pri veľkých plochách dnes slúžiacich pre rekreačné účely, muselo dôjsť k hľadaniu politického kompromisu. Výsledkom na ktorom sa dohodla väčšina poslancov je, že v priestore tzv. Pápežskej lúky MČ navrhuje ponechať väčšinu územia v prospech zelene a novú zástavbu situovať len pri Pajštúnskej - do úrovne existujúcej zástavby (Sky box).
V priestore Petržalka City poslanci súhlasili s výstavbou v severnej časti územia, avšak rozsiahle územie v južnej časti územia požadujú ponechať ako zeleň.
Celé znenie pripomienok a ich porovnanie podľa sektorov s návrhom vyššie, si môžete stiahnuť tu.
Sklamanie z "Teamu Vallo"
Poslanci za Tím Vallo robili všetko preto, aby spoločné stanovisko mestskej časti nebolo prijaté a finálne hlasovali proti nemu. Nie je férové obviňovať ich, že zastupujú záujmy developerov, väčšina z nich sú však architekti a majú skrátka svoj odborný a profesionálny názor na podobu tohto územia.
Problémom je, že ako sa zastavia toto územie, nie je len architektonická, či urbanistická, ale komplexná odborná otázka. Je potrebné prihliadať aj na kapacitu dopravných riešení, ekologické aspekty spojené s nastupujúcou klimatickou zmenou a v neposlednom rade aj na sociologické aspekty – ako silne naznačuje anketa, drvivá väčšina Petržalčanov sa silne identifikuje práve so súčasnou podobou Centrálnej rozvojovej osi. Necitlivé zastavanie územia, by tak mohlo nenávratne narušiť väzby obyvateľov s ich štvrťou.
Najdôležitejšie však je, že zverejnením návrhu sa, aj z komplexnej odbornej otázky - stala otázka politická – občania aj poslanci si k návrhu vytvárajú postoj a legitímne formulujú a presadzujú svoje stanoviská. Vyjadrenia ako: „s obyvateľmi neexistuje racionálna debata,“ a „sledujú svoj súkromný záujem“ (poslanec Drahan Petrovič), znamenajú nepochopenie prijímania rozhodnutí a vytvárania konsenzu v demokratickej spoločnosti.
Na ťahu je magistrát
Ako bolo spomenuté, zásadnou požiadavkou MČ Petržalka je, aby mesto prerokovalo návrh s obyvateľmi dotknutých domov. Magistrát sám avizoval, že plánuje sériu stretnutí s občanmi, podľa jednotlivých sektorov z návrhu.
MČ Petržalka uskutočnila anketový „door to door“ prieskum v dome na Topolčianskej ulici. Tento dom sme vybrali zámerne: koncentrujú sa tam problémové body štúdie - navrhuje pred domom, na dnes existujúcej zeleni, 4-5 podlažnú zástavbu a v danej lokalite je veľký problém s parkovaním.
Keď sme obyvateľom ukázali návrhy bytových domov zo štúdie, za bolo len 7% obyvateľov a to aj s variantom, ktorý predpokladal zníženie výšky budov.
Keď sme však obyvateľom ponúkli možnosť, ktorá by ponechala viac zelene, limitovala výšku výstavby po prvé obytné podlažie a funkčne obsahovala občiansku vybavenosť a garáže – súhlas stúpol na 29%.
Proti akejkoľvek výstavbe bolo stále 64% obyvateľov, trojnásobný nárast súhlasných odpovedí je však signifikantný.
Ľuďom treba ponúknuť také riešenie, ktoré čo najviac zachová benefity, ktoré vnímajú a rieši problémy, ktoré reálne majú. Toto, nie násilné presadzovanie „jediného správneho odborného“ názoru je cesta, ako presadiť konsenzuálne riešenia. V spolupráci a v prospech všetkých obyvateľov Petržalky.
Fotka na titulke: Turia Gardens, Valencia (príklad ako to ide, keď sa chce).
Autor bol poverený starostom Petržalky koordináciou procesu vyhodnocovania pripomienok a prípravy spoločného stanoviska M.Č. k návrhu štúdie.
