Takto sa v dvoch bodoch dajú zhrnúť štyri roky primátorovania I. Nesrovnala. Pozrime sa však na kľúčové oblasti podrobnejšie:
Neriešenie dopravy
"Zásadným riešením mestskej dopravy je zapojenie železnice do prepravy ľudí v Bratislave. V meste je totiž 80 kilometrov železničnej trate, ktorá je nevyužitá,"
"Treba prepojiť sever Bratislavy s juhom cez Starý most"
(IvoN, 2014)
Nečakaná výhra I. Nesrovnala vo voľbách bola v kruhoch našej dopravnej iniciatívy prijatá s veľkým nadšením. Nesrovnal ako dovtedajší mestský poslanec a podpredseda BSK, bol hlasným kritikom dopravnej politiky M. Ftáčnika, veľkým podporovateľom železničných riešení a vybudovania skutočného Nosného dopravného systému v Bratislave - čo mal aj vo svojom programe.
Po voľbách sa však dlho nič nedialo. Sčasti to bolo pochopiteľné – Nesrovnal, resp. jeho nová Hlavná dopravná inžinierka T. Kratochvílová sa museli sústrediť na dobudovanie Ftáčnikom spackanej Prvej etapy trate Nosného dopravného systému do Petržalky, kde hrozilo prepadnutie eurofondov. Čo sa nakoniec podarilo. Tým však výčet Nesrovnalových úspechov končí.
Magistrát postupne „prestal fungovať.“ Za štyri roky nebolo mesto schopné vysúťažiť projektovú dokumentáciu k modernizácii Ružinovskej a Vajnorskej radiály, za vyše rok od dodania dokumentácie nebolo mesto schopné vysúťažiť zhotoviteľa stavby, na rekonštrukciu Karloveskej radiály.
Nesrovnal úplne rezignoval na svoj dopravný program. Naopak – na posudzovanie EIA predložil návrh pokračovania 2. etapy trate v Petržalke, nie ako plnohodnotného Nosného dopravného systému, ale už len ako obyčajnej úrovňovej, kolíznej električky so štvrtinovou prepravnou kapacitou. Presne v duchu Ftáčnikovho návrhu, v podobe, proti ktorej spolu s predsedom dopravnej komisie Uhlerom v minulosti zapálene bojoval.
Nesrovnal sa vyhovára na rozhodnutia Ftáčnika (o ktorých ale vedel) a mal niekoľko ďalších možností ako „kliatbu Ftáčnikovho listu“ (tu, bod 5) vyriešiť, resp. obísť. O žiadnu sa však ani nepokúsil. Na Územné rozhodnutie posúva taký návrh, ktorý bude musieť príčetné vedenie mesta a Petržalky po voľbách úplne prerobiť. V opačnom prípade reálne hrozí, že električka nebude kapacitne stačiť – v momente jej dokončenia.
Napriek tomu, že tzv. Severo-južné prepojenie budúcej Filiálky a Starého mosta cez Karadžičovú, navrhol ešte ako poslanec zaradiť do projektov mesta na financovanie z fondov EU v období 2014-20 (čo Ftáčnik nesplnil), za štyri roky svojho primátorovania nespravil v tejto veci nič.
Napriek tomu, že ŽSR v súčasnosti realizujú štúdiu Bratislavského železničného uzla, kde zástupcovia mesta mohli toto prepojenie (a jeho vybudovanie na náklady železníc, nie mesta) presadiť, nestalo sa tak. Nesrovnal, sa napríklad pri Filiálke zrazu vyhovára, že tá nie je v kompetencii mesta ale ŽSR. To je pravda (aj to predsa vedel), zástupcovia mesta v spoločnej komisii však boli úplne pasívni a z priorít mesta sa do štúdie nedostalo takmer nič.
Dopravná politika I. Nesrovnala nakoniec dopadla tak, že po štyroch rokoch ničnerobenia a vyhovárania sa na predchodcu a dokonca realizácie riešení, proti ktorým sám aktívne vystupoval, Nesrovnal dva mesiace pred voľbami predstupuje pred verejnosť s novým programom, založeným tentokrát na rozvoji električkovej siete. Predstavuje však mapku nových tratí odkopírovanú zo zadania Generelu dopravy - ktorých väčšinu však sám Generel neodporúča, doplnenú o návrh novej trate - z dielne developerov J&T (o ktorej som písal tu).
Na konkrétne otázky servera imhd.sk k plánom v doprave, zaslané kandidátom na primátora, sa už I. Nesrovnal ani nevyjadril a nereagoval ani na opakovane zaslané otázky.
Celý dopravný program Nesrovnala sa tak zredukoval už len na čistý marketing, bez akejkoľvek šance na skutočnú realizáciu, či ambíciu niečo reálne vyriešiť.
Nebudovanie cyklotrás
Nesrovnal sa chváli vytvorením 39 km nových cyklotrás. Avšak Cyklokoalícia spočítala, že ich v skutočnosti pribudlo len 11,5 km a aj to v drvivej väčšine podľa projektov vypracovaných ešte za minulého primátora, M.č. Vajnory a súkromnými investormi. Poradný orgán magistrátu Komisia cyklistickej a pešej dopravy sa postupne prestal schádzať a fungovať.
Toho roku magistrát dokonca prestal požadovať budovanie cyklotrás v nových developerských projektoch - aj keď boli schválené v strategických dokumentoch mesta. Nové cyklotrasy sa prestali budovať takmer úplne. Napriek tomu, že v rozpočte je na ich budovanie dosť peňazí, vyčerpalo sa ich každý rok menej a menej, minulého roku už len pätina. Naopak, magistrát dokonca umožnil J&T zlikvidovať jednu z hlavných mestských cyklotrás na nábreží. Celkovo za Nesrovnala zaniklo 3 km už existujúcich cyklotrás.
Ako magistrát „prestal fungovať“ ilustruje, že tých zopár cyklotrás, ktoré sa stavajú, resp. vyznačujú, vyzeralo aj takto:
Ešte horšie dopadol projekt Bikesharingu, ktorým sa Nesrovnal chváli pred voľbami. Napriek tomu, že vo svete už je bežné, že projekt, vďaka reklame kompletne financuje súkromná firma, magistrát - bez verejnej súťaže, uprednostnil Slovnaft, pričom Bratislavčanov bude projekt stáť pol milióna z daní.
Pôvodne malo byť v systéme 700 bicyklov, ešte v septembri sľubovali 550, reálne je ich však len okolo 200. Priemerný počet bicyklov v jednotlivých staniciach si môžete pozrieť tu. Aj preto mnoho stojanov vyzerá cez deň takto (vľavo):
Ako magistrát skrátka nefunguje ilustruje fotka z tlačovky, na ktorej Nesrovnal veľkolepo ohlásil spustenie Bikesharingu (vpravo). Stanica pre bicykle bola umiestnená tak nezmyselne, že deň po tlačovke ju museli demotovať.
Krach parkovacej politiky
Nesrovnal predložil návrh parkovacej politiky, na základe pred verejnosťou utajeného auditu. Poslanci síce Všeobecne záväzné nariadenie schválili, štatút parkovacej politiky však už odmietli a požadovali aby boli súťažné podklady na obstaranie parkovacieho systému skontrolované nezávislým združením Slovensko digital.
Problém bol totiž v tom, že ak by poslanci štatút schválili, Nesrovnalovi by nič nebránilo začať výber dodávateľa na správu parkovacieho systému a následne uzavrieť zmluvu so súkromnou firmou. Napríklad za podmienok aké navrhla Petržalke EEI (kde to pre odpor občanov neprešlo): Firma chcela 48€ z každej parkovacej karty, pričom tie mali stáť rezidentov od 60€ ročne. Šlo by tak fakticky o ďalšie zdanenie občanov - v prospech súkromnej firmy. Výnos z parkovného môže byť v Bratislave v desiatkach miliónov ročne.
Nesrovnal však porušil uznesenie zastupiteľstva, odmietol kontrolu nezávislých odborníkov a tvrdohlavo opakovane predkladal návrh do zastupiteľstva. Dvanásťkrát.
V prospech developerov
Nesrovnal sľúbil „vyriešiť situáciu okolo PKO.“ Po nástupe spor vyriešil tak, že zastupiteľstvu predložil návrh na odpredaj budovy PKO developerovi – za Euro. Potrebná väčšina sa v zastupiteľstve našla (zoznam poslancov hlasujúcich za). Dôvodom malo údajne byť, že developer sa vzdá odškodného 43 mil. € ktoré developer vymáha voči mestu: „My vymieňame tú budovu za pohľadávky vo výške 43 miliónov eur,“ (Nesrovnal).
Lenže bola to lož – developer žiadnu takúto pohľadávku voči mestu súdne potvrdenú nemal. Naopak, len niekoľko dní pred hlasovaním, v jednom zo sporov dovolaním na Najvyššom súde uspelo mesto. Mesto sa tiež zaviazalo, že developerovi namiesto PKO schváli postaviť hocičo – aj keby to bolo v rozpore s Územným plánom mesta(!). Vďaka Nesrovnalovi tak bude na mieste PKO stáť takáto hrôza.
EDIT: Kauza PKO Nesrovnala dobieha a evidentne znervózňuje - včera vyhlásil, že proti predaju PKO "nehlasoval nikto z poslancov." Je to ďalšia lož. Hlasovanie je tu.)
Developeri J&T a HB Reavis sa v r. 2017 pokúsili získať od vlády Osvedčenie o významnej investícii na stavbu svojich projektov v Bratislave. Osvedčenie developerom veľmi významne urýchli konania, umožní vyvlastniť aj súkromné pozemky a nemusia platiť samosprávam poplatok za rozvoj.
Uznesenie mestského zastupiteľstva Bratislavy, ktoré požadovalo, aby boli takéto žiadosti predložené na zastupiteľstvo I. Nesrovnal nepodpísal. S návrhmi J&T a HB Reavis neskôr mestské zastupiteľstvo vyjadrilo nesúhlas a uložilo primátorovi, aby Vládu SR informoval o nesúhlasnom stanovisku mesta. Nesrovnal však „v listoch vyjadril podporu, súčinnosť, víta zámer a dokonca aj vyjadruje vedomosť o tom, že tieto rozvojové projekty nie sú v súlade s územným plánom.“
Napriek sľubom zmeny Územného plánu, zavedenia výškovej regulácie, dodnes nebolo nič z toho schválené. Počas celého mandátu I. Nesrovnala mesto vyhlásilo jednu jedinú (!) verejnú architektonickú súťaž.
Zastavanie Chorvátskeho ramena
Jednou z kľúčových otázok v Petržalke, je budúcnosť okolia Chorvátskeho ramena. Ftáčnik počas svojho primátorovania urobil všetko čo mohol, v prospech developerov a bezohľadného zastavania tzv. centrálnej osi Petržalky (tu, bod 7). Nemalú úlohu v tom zohrala Hlavná architektka Ingrid Konrad. Po nástupe I. Nesrovnala sa v prostredí aktivistov viac menej očakávala jej okamžitá výmena. Nestalo s tak. Naopak Nesrovnalovi poslúžila presne ako Ftáčnikovi - ako "pevec zlatoústy" - veľa rečí, žiadne skutky.
Ešte za Ftáčnika na podnet aktivistov schválilo zastupiteľstvo požiadavku aby sa v rámci participatívneho procesu s verejnosťou uskutočnil reprezentatívny prieskum medzi Petržalčanmi, akú chcú podobu "Centrálnej rozvojovej osi" – okolia Ch. ramena. Ako mnoho ďalších uznesení to Ftáčnik odignoroval. A Nesrovnal za štyri roky rovnako.
Samotný participačný proces Hlavná architektka obnovila až pred rokom. Na jar konečne spustila (síce nereprezentatívny) dotazník podrobne mapujúci predstavy Petržalčanov. Napriek tomu, že bol ukončený 19. marca, do dnešných dní Hlavná architektka nezverejnila jeho výsledky. A odmietla ich sprístupniť dokonca aj na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čím priamo porušila zákon. Prečo?
Možno preto, že - ako neoficiálne vieme, suverénne najvyššiu podporu verejnosti získalo zachovanie prírodného charakteru a rekreačnej funkcie tohto územia. A suverénne najmenšiu - výstavba nových bytov a obchodov.
Netransparentnosť
Napriek veľkým sľubom, škandál vypukol hneď v úvode Nesrovnalovho mandátu, keď sa mali pozície v mestských podnikoch obsadzovať odborníkmi a výber mala zastrešiť Transparency international. Uniknutá nahrávka však usvedčila Nesrovnalovho poradcu z kšeftovania s miestami v podnikoch a tie sa rozdelili „ako vždy.“
Veľkou témou bola v tomto volebnom období petícia proti hazardu. Z magistrátu však záhadným spôsobom zmizli hárky petície proti hazardu. Doteraz nie je známe ako sa to mohlo stať.
Okrem už spomínaného auditu k Parkovacej politike magistrát odmietol zverejniť aj audity Dopravného podniku Bratislava a f. Odvoz a likvidácia odpadu, či auditu verejného osvetlenia. Všetky robila firma Deloitte ktorú Nesrovnal „našiel na magistráte“ a stáli vyše štvrť milióna Eur.
Mesto nebolo schopné vysúťažiť nového dodávateľa verejného osvetlenia a tak sa neustále predlžovala zmluva so Siemensom. Nezákonne sa pokúsilo vysúťažiť dopravné značenie, kosenie, výmenu okien, či informačný systém.
Transparency International vo svojom blogu „Bratislava – hlavné mesto svojvoľného zadávania zákaziek“ zhodnotila Nesrovnalovo pôsobenie vo funkcii takto:
" V zadávaní mestských zákaziek však úradníci pod Nesrovnalovým vedením kopili chybu na chybu. Magistrát dostal od roku 2015 od ÚVO celkovo šesť krát nariadenie zrušiť či zmeniť nezákonne vedené tendre, najviac zo všetkých slovenských miest. Žiadne iné mesto nemalo viac ako tri pochybenia... Bratislava si vyslúžila aj najvyššiu pokutu...
...Až 43% občanov si myslí, že pri zadávaní zákaziek v ich meste dochádza ku korupcii. Z celoslovenského priemeru sa však vymyká jedno mesto, kde korupciu pri zákazkách vidia až dve tretiny jeho obyvateľov. Sú to – Bratislavčania.“
Kšefty s údržbou
Napriek tomu, že ešte ako poslanec presadzoval vytvorenie Mestského podniku na údržbu komunikácií a má to aj v súčasnom programe, počas štyroch rokov primátorovania tak neurobil a mesto ďalej platí súkromnej firme A.R.K. nemalé peniaze za skutočne obrovské objemy zazmluvnených (a faktúrovaných) prác. Napriek tomu sú v Bratislave neustále problémy ako s letnou tak najmä so zimnou údržbou, mesto evidentne „nefunguje,“ ako by malo.
Dôvod môže byť tu: Ako vyplýva zo správy kontrolóra, napríklad náhodne skontrolovaná faktúra uvádza, že v z júni 2016 bolo poliatych 17 000 km ciest (!). K faktúre však samozrejme chýba elektronický výpis jázd z navigácie GPS.
Počas zimnej pohotovosti poslanci pri neohlásenom poslaneckom prieskume zistili, že firma nie je schopná zabezpečiť zmluvne dohodnutý počet ľudí a mechanizmov. Nič sa však nedeje, magistrát platí súkromnej firme naďalej.
Mestské lesy
Napriek tomu, že významné kroky na ochranu mestských lesov mal už v minulom programe a vytvorenie Národného parku Malé Karpaty je jedným z nosných bodov jeho nového programu, magistrát žiadne opatrenia na zvýšenie ochrany prírody nenavrhol, nebola prijatá žiadna regulácia vjazdu vozidiel, nedošlo k zníženiu ťažby ani vytvoreniu bezzásahových území v mestských lesoch.
Naopak, magistrát chcel v tichosti vyrúbať stovky stromov v Horskom parku, pričom na výrub boli štyri.
Kam sa Bratislava za štyri desaťročia mentálne posunula?
Pán „Kolaps“
Dalo by sa toho popísať ešte mnoho, o neriešení Hlavnej stanice, o podvodnej krádeží parcely - kúpaliska nad tunelom proti ktorej sa magistrát neodvolal atď. Káuz ostalo po Nesrovnalovi neúrekom.
Na záver už len jedna – ale fakticky najpodstatnejšia. Nesrovnal sa na svojom blogu chváli, svojím dobrým hospodárením a ako zanecháva „plnú špajzu.“ Zase ide o zavádzanie - je to relatívne zadlženie.
V skutočnosti za Nesrovnala magistrát zvýšil zadlženie každého Bratislavčana z 256 € v r. 2014 na 320 € v r. 2017. A to sa pritom, vďaka konjunktúre zvýšili príjmy mesta na bežnom účte o vyše 50 mil. € ročne, teda takmer o štvrtinu (!). Kam sa tie peniaze podeli?!
Z vyššie uvedeného je však jasné, že I. Nesrovnal ako primátor úplne zlyhal. Nič na tom nezmení ani jeho PR kampaň v ktorej sa chváli „virtuálnou realitou,“ ani tesne pred voľbami, z peňazí vlády (aj tie bude treba vrátiť), narýchlo plátané cesty.
Odstavenia Nesrovnala z funkcie primátora, je dnes už doslova otázkou zabráneniu kolapsu a prežitia Bratislavy.
Odporučenie koho voliť a prečo, nájdete na tomto mieste zajtra.
Pozn.:
- Program I. Nesrovnala spred minulých volieb. Na jeho stránke ho už samozrejme nenájdete, ale internet si pamätá: http://web.archive.org/web/20150225041130/http://www.ivonesrovnal.sk:80/co-ponukam-bratislave/program-pre-bratislavu/
- Súčasný program I. Nesrovnala, pre porovnanie: https://ivonesrovnal.sk/vysledky/#program
p.s.- úvodná fotka symbolizuje prázdne reči PRimátora. Kreativite sa však medze nekladú, vtipné návrhy na doplnenie textu kľudne píšte do komentov. Víťaz/ka bude po zásluhe odmenený/á virtuálnou návštevou Viedne, Kodane, Zurichu... s tvrdým vytriezvením v reálnej Bratislave.
