Niektorí ľudia ešte aj tak bojujú presilovku. V zúfalstve sa snažia využiť všetky skorumpované orgány štátu, rafinovane nevykonateľný zákon 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a súvisiace pa - zákony bez sankcií, vytvorené na oklamanie ľudu a ochranu mocipánov. Oni zasa „bijú“ hlava nehlava, nepohodlných zastrašujú, stíhajú, uvaľujú dane a exekuujú.
Niekde to ľudia nakoniec dotiahnu až po referendom o odvolaní starostu, ktorý stratil po predvolebných sľuboch z nekontrolovateľnej moci, peňazí, rozum aj mieru. Pri odvolávaní, je to často ako na domácej zakáľačke.
Zažívali sme to ako deti. „Ľudia ťahajú rozzúrené prasa z chlieva od válova pomocou oceľovej slučky na zadnej nohe a prasa v záchvate zúfalstva, straty válova jačí, bojuje, že sa celá dedina otriasa jeho jakotom.“
Niet divu, bojuje o moc o peniaze, svoje prežitie. Bojuje často o úplne nezaslúžený niekoľko tisíc eurový plat, odmeny, nepísanú trestnú imunitu výsadu novodobých bohov, všakovaké iné požitky zo zlodejčín, percentá z obchodov s eurofondami a hrozí mu návrat do biedy k 350 eurám mesačne, alebo členstvo v klube nezamestnaných.
Ojedinele sa teda stáva, že občania už nevydržia vymývanie mozgov, verejnú rabovačku obecného majetku často človekom, ktorý by sa zo svojim rozumom nikde inde neuplatnil. Odmietajú na úkor jeho požitkov platiť stopercentné zvyšovanie daní a zorganizujú referendum na odvolanie starostu z funkcie.
Ten sa len tak nevzdá. Obdarený nepísanou trestnou imunitou kope „statočne“. Sabotuje referendum, odmieta vydať zoznamy voličov, sprístupniť volebnú miestnosť, pečiatky, zrazí autom člena referendovej komisie, alebo je počas referenda nedostihnuteľný. Niektorí zasa stojí pred volebnou miestnosťou a zúfalo agituje do poslednej chvíle. Obyčajne tu musí asistovať neochotná polícia, prokuratúra a občania sa obrátia na médiá a ZOMOS Združenie občanov miest a obcí slovenska. (pozor nemýlite si to so ZMOS)
A aké záludnosti náš štát na toto teátro s obecným referendom pripravil? Na zvolenie starostu stačí jeden hlas, no na jeho odvolanie musí prísť nadpolovičná väčšina všetkých voličov, čo sa ťažko dosahuje, keď množstvo ľudí v obci ani nebýva. Ak sa referendum predsa aj tak niekde podarí, obyčajne nasleduje druhé kolo. Sabotovanie odovzdania úradu, vyhrážky, súdy zákulisné hry, zúfalé pokusy závislých orgánov ochrániť odvolávaného miestneho diktátora. Tu sú už orgány zrazu aktívne a kompetentné.
Najhlavnejšia pointa je ale aj tak celkom inde. Celé je to to len „oblovačka neznalých ľudí“, že tu máme zákonnosť a demokraciu. Máme takú demokraciu, že na miesto odvolaného starostu, do zlatého nekontrolovateľného válova, kde neplatia pravidlá, sankcie ani za najhrubšie porušovanie zákona, môže nastúpiť hoc kto, aj horší, rafinovanejší, lepšie vyškolený zbojník, alebo dokonca ten istý odsúdený, odvolaný, bývalý starosta, lebo na túto „bezvýznamnú neprofesionálnu funkciu“ zákon žiadne kritériá nestanovuje. Dokonca ani výpis s registra trestov !
Môže nastúpiť aj dobrý človek, no ak nemá oceľový charakter, aj ten sa spravidla z toľkého blaha a ochrany trestnej činnosti zo strany štátu, zbesní. Rozkrádačka, demagógia, tajenie informácií sa opakuje donekonečna ako kolotoč a nikdy sa neskončí. Dôvod je jediný. Nad samosprávou vládne smiešny, nevykonateľný zákon 369 o obecnom zriadení, bez sankcií, vhodný na inú galaxiu a právnemu štátu Slovesko podvod a korupcia vyhovuje, resp. je na nej založené.
O čo vlastne ide tomuto štátu? Pre čo 22 rokov vie a nezasahuje? Ide o peniaze moc a blahobyt mocipánov. Ide o tisíce obcí a miest, nekontrolovateľných práčok peňazí, cez ktoré si malí obecní a veľkí štátni zločinci môžu ešte potichu líznuť a požívať pri tom nepísanú imunitu. Česť výnimkám.
