V obidvoch prípadoch, či už ide o súdny spor o platbu do fondu opráv v bytových domoch na uliciach Dlhý rad, Slovenská a J. Grešáka, alebo ide o spor o správcovstvo bytovky K-4, sú za rukojemníkov držaní Bardejovčania - spoluobčania, daňoví poplatníci, voliči. Ich problém však skôr ako v nelichotivom stave súdnictva tkvie v tom, že netvoria dostatočnú masu na to, aby sa ich niekto zastal ako spoluobčanov, alebo aby boli vnímaní ako významní prispievatelia do mestskej pokladnice, či tvorili zaujímavú voličskú základňu.
Ak sa mesto zubami, nechtami bráni usporiadaniu sporov s vlastnými občanmi, môže to mať niekoľko príčin a jediný cieľ, ktorým sú peniaze. Okruh príjmov do mestskej pokladne sa za posledných dvadsať rokov podstatne zúžil. Pokiaľ napr. v minulosti mestský podnik popri službách vyrábal tovar a distribuoval ho do celého Československa, dnes je jeho činnosť v duchu trhového hospodárstva oklieštená na poskytovanie služieb, a to v mnohých prípadoch nie bohvieakých. Je otázne, či sa Bardejov môže správať ako Bratislava a spoliehať sa na dostatočný príjem len z prenájmu a služieb a ostatné činnosti prenechať na súkromný sektor. Rozpredaj majetku v mestskej réžii a hlboko stratový BAPOS, aj napriek investičným akciám na Radničnom námestí, Družbe a Dlhom rade, nesvedčí o zdravej finančnej situácií v našom meste.
Stovky miliónov z euro fondov nemôžu byť predsa argumentom, že je tu všetko OK. Naopak, výška nažobraných peňazí z EU je kľúčovým dôkazom toho, že kráľ je nahý! Výška spoluúčasti Bardejova na projektoch podporovaných Európskou úniou svedčí o alarmujúcom fakte: len desať percent z toho čo tu máme, staviame, si môžme dovoliť z vlastného vrecka. Obava, že nám cudzinci skúpia pôdu, sa v tomto kontexte javí ako čistá schizofrénia. Je ťažké predstaviť si, ako by to tu vyzeralo, keby Slovensko nebolo členom EÚ, nehovoriac o zamestnanosti atď. Čo sa bude diať v Bardejove, keď sa zo Slovenska stane čistý prispievateľ do spoločnej európskej kasy?
Problémy jednotlivcov sa vo väčšine prípadov dotýkajú aj celej spoločnosti. Ich riešenie závisí od uvedomelosti a úrovne spoločnosti samotnej. Bardejovské "súdne spory" svedčia skôr o chýbajúcej človečine, spolupatričnosti v rámci celej komunity, ako o stave súdnictva samotného. Mesto pôsobí dojmom opustenej lode, ktorá sa valí dole prúdom, bez lodivoda, bez osobnosti s veľkým "O". Správanie sa štatutárov mesta a mestských firiem, aj v našom mene, voči vlastným spoluobčanom tak len potvrdzuje chýbajúci rešpekt voči daňovým poplatníkom. Kruh sa teda uzavrel. Politik neschopný vyťažiť talent a zdroje s pod svojho nosa, pohŕda voličom - daňovým poplatníkom, pretože Brusel mu platí osem až deväťnásobne viac.
