Fenoménom boja o kreslo Bardejovského primátora už od roku 2010 je Martin Šmilňák. Prvé voľby, v ktorých kandidoval boli pre mnohých mladých ľudí nádejou a v podstate už v roku 2010 bol jeho prvý súboj s vtedajším hlavným adeptom na pokračovanie v kresle veľmi tesný. Postupom času dôvera v neho ako osobnosť, začala korodovať. V roku 2014 išiel do volieb z pohľadu verejnosti so značným deficitom dôvery oproti roku 2010. Súboj znovu prehral, tentoraz už s podstatnejším rozdielom.
V roku 2018 sa do boja o primátorské kreslo zapojil v straníckej pozícii ako člen KDH. Koordinoval postup v predvolebnej kampani kandidáta na primátora, nominanta spomínanej strany. Priebeh tejto kandidatúry pripomínal skôr účelovosť, ako dlhodobý úprimný záujem o napredovanie mesta. Účelom mala byť podľa všetkého východisková pozícia na rokovanie s relevantným kandidátom Jurajom Bochňom, toho času človekom s najväčšími šancami na zvolenie. Hlasy, ktoré vo voľbách zaknihoval Ján Milan Pilip však nakoniec rozhodli o pokračovaní dlhoročného primátora Borisa Hanuščáka.
Martin Šmilňák sa podľa kuloárnych informácii plánoval do komunálnych volieb roku 2022 opäť zapojiť v pozícii kandidáta na primátora. Zdroje z okolia KDH tvrdia, že po rozhovore s predsedom strany Milanom Majerským od tejto myšlienky ustúpil. O tom, že to upustenie od plánu kandidovať nebolo dobrovoľné, môže veľa napovedať jeho nulová aktivita vo verejnej podpore ktoréhokoľvek vyzývateľa terajšieho primátora. Martin Šmilňák s podporou KDH Miloslavovi Olejárovi nie je stotožnený. Zdá sa že jediný relevantný kandidát na primátora Bardejova je pre Martina Šmilňáka stále Martin Šmilňák.
V samotnom KDH na úrovni kraja však nemá dostatok dôvery na to, aby ho v kandidatúre na primátora podporilo. Či už je to na základe dát alebo faktu, že posledné roky ma so súčasným primátorom niekoľko spoločných záujmov. Kolovali dve verzie o jeho pohnútkach ku kandidatúre a to, že nahradí Borisa Hanuščáka s nejakým jeho požehnaním, alebo odoberie hlasy inému kandidátovi v prospech súčasného primátora, aby mohli pokračovať v sľubne sa rozvíjajúcej spolupráci. Obidve počítali s tým, že v tradičnom voličskom košiari Martina Šmilňáka už nie je dostatok voličov na úspešnú kandidatúru.
Dôležitým odkazom vyššie uvedeného je, že Martin Šmilňák s kandidatúrou Mila Olejára stráca šancu na dominantný dosah na politické dianie v Bardejove a prípadne zvolenie Mila Olejára za primátora jeho perspektívu v tomto smere do budúcna ešte viac ohrozí. Naopak znovuzvolenie Borisa Hanuščáka by dalo Martinovi Šmiľňákovi ešte priestor na konsolidáciu.
Na záver je potrebné na jeho obranu dodať, že zanietení politici jeho rangu sú pre Bardejov dôležití, no životne dôležité je, aby im verejnosť svojimi požiadavkami na kvalitu, sledovaním ich konania, určovala mantinely. Inak totiž z každého dobrého sluhu môže raz byť zlý pán.
