Róbert Fico so svojou predĺženou „bardejovskou rukou" Borisom Hanuščákom nemajú ekonomicky aktívnemu obyvateľovi anketovo najkrajšieho mesta na Slovensku čo ponúknuť. Nič na tom nezmenia ani sobotňajšie kvety a anekdoty v športovej hale, určené poberateľom vianočných príspevkov. Za fakt, že tu nemáme 30 percentnú nezamestnanosť vďačíme najmä vstupu Slovenska do EU a ochote Bardejovčanov vycestovať za prácou. Daňou za túto o takmer desať percent vylepšenú štatistiku sú však nefungujúce rodiny, problémové deti na školách, neexistujúca spolupatričnosť ľudí, neexistujúca kritická masa, ktorá by bola schopná tlakom na vedenie mesta posunúť Bardejov dopredu.
Na jedno pracovné miesto sa v Bardejove hlási takmer 60 uchádzačov, čo v konečnom dôsledku znamená zabetónovanú minimálnu mzdu v takmer všetkých odvetviach v rámci okresu a to či už primárne, alebo sekundárne, vzhľadom na kúpyschopnosť takto zarábajúcich Bardejovčanov. Toto mesto vďaka svojej histórii a pokojnej atmosfére aj po tejto sobote rovnako ako po tej ďalšej zostane výbornou destináciou pre dobre situovaných dôchodcov. O tom, koľko ich medzi nami je, štatistiky mlčia.
Zmenu môže priniesť len sústredený tlak na karieristov v politike a to hlavne na lokálnej úrovni. Apolitický prezident, by však mohol byť povestným výstrelom z Auróry. Políciu zaoberajúcu sa ľudským nešťastím do 24 hodín, súdnictvo preverujúce úžeru do siedmich dní si snáď zaslúžime všetci.
