Východ našej krajiny trápi odliv šikovných ľudí, a to nielen vysokoškolsky vzdelaných. Tá modrá škvrna spomínanej povolebnej mapy zobrazuje okrem pravicovej nemohúcnosti predovšetkým miesto, kde sa koncentruje (možno pred odletom ďalej na západ) to najlepšie, čo z tejto krajiny a nefungujúceho školstva vzišlo (ak samozrejme opomenieme poslanecký a úradnícky zbor). Červený východ nie je frustrujúci len pre modrý západ. V dvojnásobnej miere tento stav kvári mladú generáciu, ktorá si svoju budúcnosť v inej krajine či časti Slovenska ako je jej východ nevie predstaviť. Žiť, alebo sa po skusoch v zahraničí vrátiť do mesta, v ktorého vedení sa stále držia ľudia, ktorých si zmena režimu nevšimla, si totižto vyžaduje buď silný vzťah k rodnej hrude, odolný tráviaci trakt, alebo číry masochizmus. Ak sa aj nájdu prípady, ktoré sa s daným stavom nemienia zmieriť, v tak rozdrobenej spoločnosti je nádej na preskupenie síl mizivá.
Prevaha smeru na východe, je však skôr záležitosť psychologického charakteru než výsledkom záslužnej činnosti tohto záujmového zoskupenia. Ak si totižto primátor Bardejova musí vydobýjať pozornosť svojho straníckeho šéfa cez média, o čom svedčí načasovanie prezentácie problémov s hnedým priemyselným parkom krátko na to čo Róbert Fico (terajší nádejný prezidentský kandidát) prisľúbil pomoc vranovským šičkám, znamená to jedinú vec, Robert Fico má Bardejov (podľa neúčasti Pašku na predvolebnom obede aj celý východ) v paži, rovnako ako svojho spolustraníka Borisa. Jediné čo je ochotný na východ poslať, sú propagačné materiály s vlastnou podobizňou. Čim skôr si teda celé (a nielen) východne Slovensko uvedomí, že už nie je čo stratiť, tým lepšie.
