Kažimír je slabý.

Takto pred dvoma rokmi jeho stranícky predseda na každej tlačovke búchal po stole prehýbajúcom sa pod ťarchou údajných dôkazov o financovaní SDKÚ. Dnes je tu záhadné ticho. Vari mu vtedajšie odstúpenie Dzurindu moc nezahralo do karát a takticky vyčkáva na vhodnejší moment, kedy už na odstúpenie nebude čas a mohol si svojho rivala vychutnať? Dištancovanie sa pána Kažimíra rovnako ako aj jeho ostatných straníckých kolegov od tejto kauzy slovami, že oni Pente nenadbiehali vôbec nevylučujú možnosť nadbiehania v opačnom garde, príp. existencie iných skupín ktoré si so SMER-om navzájom zobkajú z dlane. Ponechanie chabých argumentácií čelných predstaviteľov SDKÚ v tejto súvislosti bez náležitej reakcie zo strany SMER-u svedčí o tom, že za ušami majú všetci. To zvláštne ticho naprieč politickým spektrom je dôkazom toho, že tu každý na každého niečim disponuje. Pán predseda nečaká na vhodný moment, pán predseda má strach z existencie podobných dôkazov voči nemu. Paradox je že podobné pohnútky k mlčaniu či zahmlievaniu majú aj ostatní predsedovia politických strán zabezpečujúcich peniaze vlastnou hlavou. Toto všetko stačí na znechutenie troch štvrtín slovákov, pán Kažimír zrejme čaká na nejaký graf podobný tomu o cenách plynu, ktorý by ho presvedčil o úrovni špiny v slovenskej politike.