Čo je však podstatnejšie musíme si uvedomiť, že to mesto je naše a je našou povinnosťou, bez rozdielu pohlavia a vierovyznania, dbať o to, aby sa tu nemrhalo peniazmi, potenciálom, ľudskou dôverou. Byť primátorom mesta, ktoré o jeho prácu nejaví záujem, v duchu „ šak ši tam, dze ši chcel byc, ta še staraj“- nič moc vízia. Ono totiž tí, ktorí sme s terajším primátorom nespokojní, si musíme priznať a to aj na základe skúsenosti z vlastných rodín, že od detí, ktorým sa nikto nevenuje, nemôžme v živote čakať nič svetoborné. Začnú zobať z tej ruky, ktorá ich náklonnosť patrične ocení.
Čo sa týka dookola omieľaných Bardejovských Eurofondov. Keď Európania doviezli do Ameriky kone, otvorila sa pre indiánov nová možnosť obživy. Zanechali obhospodarovanie pôdy, pestovanie plodín a vrhli sa na lov bizónov. Vykynoženie týchto zvierat, na ktorom sa podieľali nemalou mierou aj prisťahovalci po niekoľkých desiatkach rokov spôsobilo, že generácia indiánov, ktorú nedostatok zveri zaskočil, nebola schopná preorientovať sa na iný spôsob obživy. Trochu zjednodušene, skončili v rezerváciách. Nečaká nás niečo podobné v prípade eurofondov? Onedlho pramene z Európy vyschnú, staneme sa čistým prispievateľom. Tí, ktorí dnes pred voľbami machrujú s cudzími euro - peniazmi už budú v tom čase za vodou. Budú mať vlastnú elektrárničku, fabriku na spracovanie odpadu, tepelné rozvody, okrúhlučké brušká a dôchodok. My ostatní budeme mať čo robiť aby sme neskončili v rezervácii. Počkáme ešte 4 roky?
