Pri sledovaní “referendovej“ TA3 a bezradného moderátora “hemendexu“ Nora Dolinského, ktorý nebol schopný prečítať priame znenie referendových otázok (pričom zmysel tej prvej úplne prevrátil) sa mi opäť raz potvrdil názor, že za úpadkom tejto krajiny je treba vidieť pomedzi iným(napr. našou apatiou) najmä nekvalitu v radoch novinárskej obce. Noro Dolinský v jeho referendovom trápení totižto podľahol mediálnemu matrixu o nezmyselnosti referenda, čo by sa profesionálovi nemalo stávať. Bohužiaľ v našom politickom éteri nie je výnimkou. Mnoho a nielen mladých novinárov si neuvedomuje svoju zodpovednosť za stav spoločnosti, keď svojou nepripravenosťou, neprofesionalitou prenechávajú priestor na rast pochybným témam a politikom, schopným pre svoj profit a popularitu oklamať aj samých seba. A tu je jedno či ide o Fica, Dzurindu, Procházku. Mediálny priestor je nebezpečnou zbraňou, ktorá nepatrí do rúk nezodpovedním v tom najlepšom a najpočestnejšom slova zmysle.
Jemne hryzkajúci novinári neodhalia korupčníkov, klamárov, nepoctivých lobistov tobôž, aby sa im ich podarilo potlačiť pred spravodlivosť. Povrchne pracujúci novinári nedokážu odhaliť tie pravé príčiny problémov v spoločnosti bez ohľadu na to, či ide o politiku, ekonomiku, alebo idey.
V modernej krajine by sme možno pred sobotňajším referendom sledovali diskusiu o tom, ako chceme v prípade adopcií detí osobami rovnakého pohlavia zabezpečiť, aby tieto deti nezažívali to čo dnes napríklad zažívajú deti z menej majetných rodín (už v predškolskom veku), ktoré nemajú mobil, notebook, tablet či každý deň najnovšie oblečenie a vreckové na sladkosti v školskom bufete? V modernej krajine by sme možno sledovali diskusiu o tom ako zvládnuť situáciu v našom školstve tak, aby boli všetky deti zaujaté (a pripravované) školou natoľko, že na šikanu a marginalizáciu kohokoľvek neostane priestor. V modernej krajine by cirkev povzbudzovala ľudí, aby sa zaujímali o veci verejné a nedávali svojou apatiou priestor pre korupciu, rozkrádanie, ktoré v mnohých prípadoch vďaka nedokončenej infraštruktúre a chýbajúcim zdravotníckym zariadením spôsobuje smrť a nešťastie v rodinách.
Novinári, média, politici tento priestor na diskusie nevyužili. Uspokojili sa s konfliktom, ktorý primerane, v duchu “moderného pokroku“, živili. Tento víkend sa podľa môjho názoru neudialo nič, za čo by si Slovensko zaslúžilo posun na nejaké vyššie hodnotové priečky. Hoci by si to väčšina z nás želala. Naďalej tu panuje povrchnosť a to bez ohľadu na to, o ktorú stranu barikády a vôbec bojisko ide.
