Reč bude o Matovičovom deštruktívnom vplyve na slovenskú občiansku spoločnosť.
Matovičovi sa spôsobom jemu vlastným podarilo z politiky vyštvať už pár, viac či menej významných osôb. V niektorých prípadoch mu snáď môže časť krajiny byť aj vďačná. Nebyť Ficovej školáckej chyby v predvolebnom boji bol by výsledok OĽaNO zrejme niečo málo nad čiarou, čo by na povolebnú mapu a zloženie novej vlády tak, či tak nemalo významnejší vplyv, no pre vetroplacha z Trnavy by to bolo užitočné spľasnutie jeho osobnej bubliny.
Matovič, a samozrejme nielen on, je pre túto krajinu doslova environmentálnou záťažou nielen z titulu šírenia negatívnych emócií a absentujúcej adekvátnej nádeje, či vízie. Problémom je jeho nízko-nákladový model podnikania, ktorý presadzuje aj vo vlastnom politickom hnutí. Vysáva energiu zo schopných ľudí za pár drobných, využíva mená z regiónov v prospech svojho politického projektu, ochudobňuje občiansku spoločnosť o ľudí, ktorí by svojmu regiónu boli oveľa nápomocnejší na tvare miesta, než v teatrálnom a realite na hony vzdialenom parlamente.
Matovič, by ako podnikateľ a politik mal byť pre podnikateľskú obec vzorom v tom, že okrem vyplakávania nad systémom, daňami a slabou úrovňou absolventov škôl je treba podporovať tretí sektor, no z pokladne OĽaNO na podporu boja občanov so skostnatenými úradníckymi štruktúrami v regiónoch tečie takmer nula. Na to však treba dorásť, čo je v spoločnosti Richarda Sulíka a vlastne celej súčasnej politickej elity veľmi nepravdepodobné.
Áno, s ohľadom na kauzu Bašternák mal Kaliňák dávno odísť, Igor Matovič by však v politike nemal zostať ani o sekundu dlhšie. Obaja totiž vysávajú z ľudí a zo Slovenska energiu, zaberajú mediálny priestor jedincom (napr. Štefan Vaľo, Ján Šlínsky, Ján Košturiak a ďalší), ktorých nápady a myšlienky by mohli byť pre Slovensko oveľa osožnejšie.
