Voda, okrem toho, že je dôležitou súčasťou prírody a ekosystémov, má významné postavenie v priemysle a poľnohospodárstve. Patronát nad hospodárením s vodou majú na Slovensku takmer výlučne vodohospodári. Medzi úlohy, ktoré má Slovenský vodohospodársky podnik podľa oficiálnej internetovej stránky zabezpečovať, je starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný hmotný investičný majetok, starostlivosť o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Časť činností Slovenského vodohospodárskeho podniku má podľa oficiálnej stránky charakter výkonov vo verejnom záujme – je to predovšetkým protipovodňová ochrana a vytváranie plavebných podmienok.
Ďalej Slovenský vodohospodársky podnik na svojej stránke uvádza, že svojimi prírodnými danosťami Slovensko vytvára akoby strechu Európy, po ktorej väčšina vody z atmosférických zrážok z nášho územia odteká. To spolu s nerovnomerným výskytom vody v čase a priestore predurčuje vodohospodársku situácia našej krajiny, a čím takto už sama príroda určuje jednu z priorít jeho činnosti – zadržiavať vodu v krajine, akumulovať ju v období prebytku pre obdobie jej nedostatku. Toľko teória.
Prax však odhaľuje, že tam kde ešte pred tridsiatimi rokmi zurčal potok plný rýb a kde v prázdninovom období bolo plno detí, vidíme dnes vegetáciou zarastené koryto a vysychajúci vodný tok. Vzhľadom na vyššie spomínané úlohy, teda starostlivosť o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd, či zadržiavanie vody v krajine je obraz vodných tokov v našich obciach v porovnaní so stavom spred 30-tich až 50-tich rokov dôkazom, že vodohospodárom to hospodárenie príliš nejde. Za to, že to bežný človek prehliada môžu nateraz “vodohospodári“ vďačiť vynálezom ako je vodovod, ktorý umelo udržuje verejnosť v domnení, že voda je vždy na dosah a tak v nich umocňuje ľahostajnosť k vodným zdrojom a ich vysychaniu v jej najbližšom okolí.
Realita je taká, že od začiatku 60. rokov minulého storočia bol vodohospodármi najfrekventovanejšie používaným materiálom betón. A je ním bohužiaľ dodnes, napriek tomu, že stav podzemných vôd, potokov a riek sa dá označiť ako alarmujúci a vyžaduje si podstatne komplexnejší prístup aj v spolupráci s poľnohospodármi, vlastníkmi lesov, správcov cestnej siete a majiteľmi nehnuteľností.
Je na škodu nás všetkých, že tak ako SVP, ale aj ostatné inštitúcie, ktorých pracovnou náplňou je zaoberať sa termínmi voda, zrážky, počasie pripisujú akékoľvek zmeny okolo nás fenoménu globálneho otepľovania, čo je v súčasnosti pre bežného človeka prinajmenšom abstraktný pojem ktorý mu dáva do rúk argument, že veci okolo seba treba naďalej len akceptovať. Je to nielen pre Slovensko veľmi nebezpečný jav. Vedci, klimatológovia a s radosťou aj vodohospodári spolu s betónovou branžou ospevujú ako najväčší problém Slovenska povodne. Schopnosť našich lesov, polí, lúk a mestského prostredia zadržať vodu v krajine (o čo sa vraj snaží SVP), rovnako ako vodný stav v našich studniach, potokoch a riekach je predzvesťou toho, že budeme mať už čoskoro na streche Európy omnoho vypuklejší problém s nebezpečným nedostatkom vody.
Riešenia existujú, ostáva na kompetentných či sú schopní čeliť výzvam, vystúpiť zo svojej konformnej zóny, povýšiť verejný záujem nad ten svoj osobný a začať konať.
