V súvislosti s ambíciami Miroslava Šatana vyvstáva pre nádejného prezidenta SZĽH pár otázok z pohľadu rodiča - rodičov športujúcich detí, na ktorých výchovu sa chce podujať.
Ako chce SZĽH vychovať z detí slušných a sebavedomých športovcov, keď už kdesi na začiatku jeden z členov Komisie mládeže pri SZĽH a manažér mládežníckeho hokejového klubu fňuká, že mu rodičia dodávajú do prípraviek deti, ktoré nevedia zdraviť a “makať“ (vraj slovenskej mentalita) – teda čo sa výchovy týka takmer nepoužiteľný materiál, keďže sa na nich nedajú aplikovať poznatky svetových odborníkov (nielen fínskych či kanadských) z oblasti športu, detskej psychológie atď?
Niektorí zástancovia “slovenskej mentality“ by si dokázali predstaviť (namiesto fínskych či kanadských trénerov) angažovanie ruských odborníkov – vraj lepšie rozumejú tej našej mentalite. Laická verejnosť s úžasom sleduje videá 8- ročných ruských hokejistov, za ktorých hokejové zručnosti by sa nemusel hanbiť ani adept reprezentačného výberu. Logika “slovenskej mentality“ čím viac tréningov (drilovania) u detí, tým viac NHL by teda naznačovala, že by sa v NHL už dávno malo rozprávať po rusky a Red Machine by brala jeden titul za druhým. Prečo to nie je tak? Odborníci, u ktorých zrejme čerpá aj Jukka Tiikkaja, Marcel Ozimák a ďalší na to akú takú odpoveď majú. Ako si chce Miro poradiť s odbojovým frontom “slovenskej mentality?“ Je pekné ísť príkladom a čakať, že sa ostatní pridajú, no čo s deťmi, ktoré budú doplácať na teóriu o mentalite v ich materských kluboch?
Stáva sa, že v kategoriach 7 – 9 ročných detí je značný rozdiel v účasti na zápasoch medzi rovesníkmi. Je správne takto umelo akcelerovať jednotlivé deti už v tomto veku? Nepresviedčame priskoro tie ostatné deti, že s nimi niečo nie je v poriadku. Nie je aj toto jednou z príčin zanechania športu zo strany detí a rodičov? Dokážeme už v tomto veku určiť, či budete z dieťaťa v dospelosti reprezentant? Kde je veková hranica, kedy už naopak treba zatlačiť a selektovať “zrno od pliev?“ Komunikujú to inštruktori s klubmi, trénermi? Ako chceme napr. v kategórii HP 3 - 4 podporovať všeobecnú športovú prípravu pri štyroch špecializovaných tréningoch do týždňa?
Jeden z regionálnych inštruktorov pri SZĽH Marcel Ozimák sa vyjadril, že by vlastné dieťa nedal do rúk nevzdelaného trénera. V školstve existuje pravidlo, že na telesnej výchove pre prvý stupeň môžu prísť s deťmi do kontaktu len odborníci s vedomosťami z elementárnej pedagogiky a psychológie mladšieho školského veku. Nie je práve chýbajúce vzdelanie z tejto oblasti v radoch trénerov hokejových prípraviek jednou z príčin teórie o “slovenskej mentalite“?
Trendom v športovej príprave detí sú dnes športové triedy. Zakladáme ich už na prvom stupni. Aj keď sa tvárime, že zámerom je všeobecný športový rozvoj, v hlavách malých detí sa už vo veku 6 – 7 rokov zakoreňuje predstava o kariére hokejistu. Nie je to priskoro? Sme si vedomí rizík? Čo ak u dieťaťa opadne zápal pre hokej? Nebude sa viesť v takomto kolektíve len zo zotrvačnosti aby sa vyhlo odsúdeniu?
V ŠHT sa k deťom dostávajú tréneri, ktorí akcentujú viac na športovú stránku veci než na tú osobnostnú – psychologickú. Sú ŠHT v súlade s vyjadreniami odborníkov, že deti na Slovensku trénujú až priveľa? Niektorí tréneri o elementárnej pedagogike a psychológii mladšieho školského veku ani netušia. Aký je pohľad SZĽH na zakladanie športových hokejových tried už na prvom stupni za takýchto podmienok? Ako chce Miroslav Šatan v rámci výchovy našich detí dohliadnuť na to, aby sa k ním dostávali “up to date“ vzdelaní tréneri a prípadne ŠHT sa otvárali len v kluboch s kvalitným personálnym zázemím?
Pedagogické fakulty dnes do praxe posielajú absolventov, ktorý majú predpoklady aj metodiku ako viesť k športovaniu už deti v materskej škole. V súvislosti s ponosmi trénerov o slabej športovej zdatnosti spolu s poznatkami o tom, že sa deti sa majú športom baviť, až potom z nich môžu vyrásť šampióni nie je práve priestor na pozdvihnutie športovej zdatnosti záujemcov o jednotlivé športové disciplíny vo vytváraní tlaku športových zväzov na samosprávy, aby sa deťom už od MŠ dostávalo dostatok pohybu, telesnej výchovy?
Na Slovensku je badať trend zakladania špecializovaných športových tried, čo v niektorých prípadoch pripomína skôr súboj škôl o žiaka ako snahu o najlepšie podmienky pre športovanie detí. Je otázne, či sú športové triedy tým pravým orechovým v ceste za objavovaním talentov. Kto ustráži, aby sa v naháňaní za výsledkami, úspechmi z našich detí nestali rukojemníci? Je Miroslav Šatan pripravený prevziať zodpovednosť aj v tomto smere? Neostáva nič iné, len favoritovi na najvyšší post v SZĽH popriať veľa energie.
