Fotoreportáž-História: Iba málokto videl zbrane, lovecké trofeje a amulety z kančích tesákov

Fotoreportáž-História: Iba málokto videl zbrane, lovecké trofeje a amulety z kančích tesákov
Lovecké trofeje a amulety z kančích tesákov (Zdroj: Lórant Kulík)
Písmo: A- | A+

Autorom skvelej výstavy, zbrane a zbroj bronzovej doby je archeológ PhDr.Dárius Gašaj. Expozícia bola viac-menej verejnosti neprístupná, fotoreportáž s popisom v príspevku.

Nálezy militárií z územia východného Slovenska pochádzajú z dávnoveku. Zbrane sú majstrovskými, nezriedka aj umeleckými dielami. Dostali sa do múzea náhodne, prípadne cieleným archeologickým výskumom.

Text, foto a video: Lórant Kulík

Zbrane lovcov pastierov Koštianskej kultúry

Pohyb pastiersko-loveckých kmeňov sa spája s počiatkom doby bronzovej na východnom slovensku. Materiálna kultúra domáceho obyvateľstva je známa z pohrebísk na Spiši (Spišské Tomášovce Spišské Podhradie) a v Košickej kotline (Košice, Valaliky a Čaňa). Drevený luk bol účinnou diaľkovou zbraňou, čo dokladujú hlboko vykrojené strelky šípov s bočnou retušou. Dá sa predpokladať, že šíp nosili v tulcoch, zhotovených z organických materiálov. Medené a bronzové dýky mali trojuholníkovitý, alebo oblúkovitý ryl. Rukoväť bola väčšinou vyrobená z organického materiálu, prichytená bronzovými nitmi. Z dutých kostí a kovových trubičiek vyrábali píšťalky a vábničky.

Kly z diviakov boli znakom vojenskej sily a zdatnosti

Lovci Koštianskej kultúry prevŕtané diviačie kly prišívali na odev (na snímke). Zuby a kosti koní naši predkovia používali podobným spôsobom. Mali magický význam a boli súčasťou amuletov. Vystavené nálezy svedčia o využití zvierat v pastiersko-loveckých komunitách (na snímkach).

Zbrane Otomanskej a Füzesabonskej kultúry                      

Vďaka rozvoju poľnohospodárskej a remeselnej výroby vzrástol obchod s bronzovými výrobkami. Zvýšila sa hustota osídlenia, narástol obchod so zlatom a jantárom. Vznikli opevnené osady chránené priekopami a valmi (Košice-Barca, Nižná Myšľa, Rozhanovce a Spišský Štvrtok). Kly diviakov sa používali pri výrobe výstroja a ochrannej zbroje (na snímkach).

Militárie z dielní Pilinskej kultúry

Pilinská kultúra vznikla v strednej dobe bronzovej, na území stredného Slovenska a priľahlých oblastí Maďarska. Hromadné nálezy sú prevažne domáceho pôvodu. Pomenovanie pochádza z lokality Piliň v Maďarsku. Košická kotlina tvorila východnú vetvu a hranicu osídlenia Pilinskej kultúry. Archeológovia skúmali pohrebiská v  Haniske, Čani, Košiciach - Barci a Dvorníkoch. Zaujímavosťou je, že sa nenašli zbrane, ani nástroje. Nálezy bronzových predmetov mali rozmanitejšiu skladbu. Po zániku otomansko- füzesabonskej kultúry sa zo Sedmohradska a horného Potisia rozšírila kultúra Suciu de Sus. Je známa zo žiarových pohrebísk (Veľké Ráškovce, Budkovce, Bracovce, Lastovce a Zemplínske Kopčany).

Prilby a panciere                                          

Kovové panciere a prilby sa v Karpatskej kotline prvýkrát objavili v mladšej dobe bronzovej. Prilby a helmy chránili bojovníkov.Dve unikátne bronzové kovové prilby typu Lueg sa našli v Trhovišti na východnom slovensku.Poklad objavili v roku 2017, ktorý obsahoval aj dva páry ich lícnic a dve bronzové špirálovité náramnice.

Katalóg k výstave                                     

Vďaka zaujímavým expozíciam a autorsky kvalitne spracovanej výstave, milovníci histórie získali množstvo nových inforáciácií.

Ak ste nestihli navštíviť múzeum, tak si výstavu  môžete pozrieť prostredníctvom fotogalérie. Keď sa chcete dozvedieť viac, vo Východoslovenskom múzeu, si môžete kúpiť výstavný katalóg. Autorom skvelej publikácie a zároveň aj výstavy je archeológ Východoslovenského múzea, pán PhDr.Dárius Gašaj.

Zdroj:

PhDr.Dárius Gašaj: Výstavné panely a katalóg: Zbrane a zbroj doby bronzovej

Video:

Fotogaléria:

1.
1. 
2.
2. 
3.
3. 
4.
4. 
5.
5. 
6.
6. 
7.
7. 
8.
8. 
9.
9. 
10.
10. 
11.
11. 
12.
12. 
13.
13. 
14.
14. 
15.
15. 
16.
16. 
17.
17. 
18.
18. 
19.
19. 
20.
20. 
21.
21. 
Skryť Zatvoriť reklamu