Text a foto: Lórant Kulík
František Lexa
História českej egyptológie je úzko spätá s menom Františka Lexu. Na Karlovej univerzite prednášal od roku 1919 egyptológiu a ďalšie predmety z oblasti histórie. Okrem zapísaných študentov Lexove prednášky navštevovali aj samoukovia. Prezenciu poslucháčov, nadšencov a milovníkov egyptológie, viedol prednášajúci vo svojej súkromnej evidencii. Nie je žiadnym prekvapením, že záujem bol naozaj veľký. Lexa bol lingvista, na prednáškach sa venoval egyptčine, koptšine, demotštine a novoegyptčine. K významným žiakom patril Jaroslav Černý a neskôr Zbyněk Žába. Prednáškovú činnosť neskôr narušila druhá svetová vojna.
Jaroslav Černý
Nadšenci, ktorí navštevovali Lexove prednášky si rýchlo obľúbili egyptológiu. K najvernejším študentom patril Jaroslav Černý. V systematickom štúdiu vytrval až do obhajoby svojej dizertačnej práce. Lexov žiak, Jaroslav Černý bol prvý, ktorý sa dostal v Egypte k vykopávkam, ako prvý. V tom období sa neskôr vypracoval na najznámejšieho českého egyptológa.
Abúsír
Abúsír leží asi 20 kilometrov juhozápadne od Káhiry, kde na vykopávkach pracovali archeológovia z celého sveta. Historikov priťahujú kráľovské pyramídy, ktoré dodnes s obľubou skúmajú. Poskytujú množstvo cenného materiálu, ktorý je vhodný na prieskum. Tieto objekty prvýkrát zdokumentoval v 30.rokoch 19.storočia John Shae Perring. Pyramídové komplexy ktoré patrili panovníkom Niusserovi, Sahuerovi a Neferikeaerovi, podrobnejšie preskúmal nemecký archeológ Ludwig Borchadt. Abúsír dodnes vyhľadávajú archeológovia z celého sveta.
Dokumentácia v egyptskej archeológii
Dokumentácia je neoddeliteliteľnou súčasťou archeologického výskumu. Od roku 1990 sa využíva geoinformatika pri tvorbe dokumentov. Vďaka výpočtovej technike sa dnes bežne používa metóda digitalizácie dokumentov. Nivelácia, polohopisné a tachymetrické metódy umožňujú zamerať rozsiahlejšie územia. Tieto metódy umožňujú získanie polohopisných a miestopisných dát. Takto by sme mohli uvádzať ďalšie techniky a metódy, ktoré vyžívajú archeológovia, pri tvorbe archeologických dokumentov. Podrobnejšie nebudeme rozpisovať výskum Ptahšepsenovej mastaby a ďalších archeologických nálezov. Určite zaujme fragment drevenej sochy, hodnostára Mernefua (na snímke) a ďalšie objekty, ktoré sú súčasťou výstavy.
Ak sa zaujímate o egyptológiu, expozícia je dostupná vo Východoslovenskom múzeu do 17.1.2021. Otváracia doba múzea sa môže meniť, v dôsledku pandémie koronavírusu Covid 19. Výstavu si môžete pozrieť aj virtuálne vo fotogalérii.
Fotogaléria:
Zdroj:
Výstavné panely Medzi Prahou a Káhirou: 100 roov českej egyptológie
