Nevydané návrhy, skúšobné tlače, prípadne chybotlače sú medzi zberateľmi veľmi atraktívne. Testovacie a skúšobné bankovky tvoria zvláštnu neprebádanú kapitolu. Do tejto skupiny môžeme zaradiť atypický 100 forint(na snímke), ktorý svojim nevšedným vzhľadom dokáže milovníkov kuriozít prilákať do aukčných siení. Netypická historická bankovka na látke má zaujímavú históriu. V roku 1968 pravdepodobne došlo k poruche na výrobnej linke, tlačiarenský stroj dočasne odstavili. Porucha bola vážnejšia, po oprave pred začiatkom výroby bolo potrebné nastaviť technické parametre tlače. Ako testovacie médium technici použili látku. Vďaka tomuto netradičnému experimentu vznikla kuriozita s akou sa stretávame iba ojedinelo. Forint na látke nalepený na čiernom kartóne dokáže potešiť najmä milovníkov rarít z oblasti notafílie.
Na prvý pohľad kuriozita je v skutočnosti realita. Pre znalcov bankoviek nie je žiadnym prekvapením, že sa technici pri tomto experimente veľmi nevzdialili od bežných výrobných technológií. Bankovky musia byť pevné a pružné. V peňažnom obehu sú každodenne vystavené náročnému mechanickému namáhaniu. Týmto tvrdým podmienkam dokáže najviac odolať bavlna. V kombinácii s ďalšími technologickými postupmi sa najviac hodí na výrobu bankovkového papiera. Nie je žiadnym prekvapením, že základnou surovinou na výrobu eurobankoviek je bavlna, ktorá dokáže odolať aj tým najnáročnejším podmienkam. Táto technológia sa používa všade vo svete. Americký dolár sa z troch štvrtín tvorí bavlna, zvyšok tvoria syntetické vlákna a ľan.
Na burzách a aukciách sú vždy v kurze podobné netradičné kuriozity, ktoré sú kvalitatívne porovnateľné s netradičným 100 forintom(na snímke).Ak by sme písali rok 1970, tak by si zberatelia nemuseli lámať hlavu nad tým či je to originál, alebo falzifikát. V dnešnej modernej ére kopírovacích strojov sa dajú vyrobiť podobné falzifikáty bez väčších problémov. Pri kúpe ojedinelých kuriozít by mali byť súčasťou dražby znalecké posudky, ktoré sú garanciu pravosti pre kupujúceho. Renomované aukčné firmy majú svojich znalcov a väčšinou predávajú overený numizmatický materiál. Znalecké posudky majú zmysel najmä vtedy, ak sa draží vzácna položka s vyvolávacou cenou vyššou ako 10-tisíc eur. Pri bežnejšom numizmatickom materiály nemá posudok význam, skúška správnosti by možno stála viac ako minca v dražbe. Ak príde zberateľ o 40 eur, tak to nie je katastrofa. Ale pri väčších investíciách by si mali zberatelia zvážiť čo kupujú...
