Dnes som si v SME prečítal článok "Expertky na prevenciu". Pani alebo slečna zo Šale žije v Štokholme a je prezidentkou medzinárodnej organizácie Movendi International zameranej na prevenciu užívania alkoholu. No možno by tá celá prevencia nebola od veci, ale pani razí trend typu: "často sa pýtam, keď filmy pozerám: naozaj ho museli v tejto scéne piť? Niekedy by mohli byť filmári tvorivejší"
No celkom som prekvapený, že nemáme aj medzinárodnú organizáciu Behandi International, ktorá by bola zameraná na prevenciu behu po betóne a nútila ľudí silou mocou behať po mäkkom povrchu, alebo Kavandi International, ktorá by bola zameraná na prevenciu denného pitia kávy a namiesto toho by ich nútila vypiť na ranné rozbehnutie dva decilitre chlórovanej vody z vodovodu, alebo Čovandi International, ktorá by bola zameraná na prevenciu konzumácie mliečnej čokolády a predaj mliečnej čokolády by povolila len v špecializovaných štátnych monopolných mliečnočokoládových predajniach vo vzdialenosti cca 40 km od seba. .
Je neuveriteľné koľko je dnes na svete ľudí, ktorí vedie určovať čo je dobré a čo je zlé. Ty nepi lebo zomrieš, ty nefajči lebo zomrieš, ty nebehaj po betóne lebo si zničíš kĺby, ty nejedz veľa čokolády lebo priberieš a zomrieš, ty nehúľ trávu, lebo sa prehúliš a zomrieš, ty nebuď homosexuál lebo budeš zatratený. Namiesto toho cvič, nejedz sladké, nepi a budeš dlho dlho predlho žiť a v tom celom pre istotu buď iba heterosexuál. "Lebo ja som Boh a len ja ti viem povedať, čo je dobré a čo je zlé. Ty obyčajný smrteľník to nemáš šancu vedieť".
Rozmýšľam, či za tou pani niekto chodí a vraví jej. Pi, fajči, jedz veľa čokolády... a skoro zomrieš. Predpodkladám, že nie. Tak aj by som bol celkom rád, keby mi už všetky tie EndiVendi organizácie prestali určovať, čo mám a nemám robiť.
Asi by mohla byť trošku moja vec ako si naložím so svojim životom. Či sa rozhodnem meditovať sám v horách bez človiečika prípadne aj jedla a budem dlho predlho žiť, alebo sa rozhodnem stretávať s kámošmi a sem tam si aj vypijem, zafajčím alebo zahúlim a zomriem skôr. To naozaj všetci potrebujeme, aby nás niekto stále ťahal za šnúrky? A potom sa všetci čudujeme, že máme na svete štrajky, pálenie áut a obchodov a čo ja viem, čo ešte. Veď samozrejme, že skôr či neskôr pohár pretečie a potom niekto niekomu "pribije" alebo niekto podpáli autá, obchody alebo hádže hore dole dlažobné kocky.
V niektorých prípadoch dokonca dokážu títo ľudia (samozvaní bohovia) rozhodovať o tvojej slobode. Napríklad ak budeš húliť trávu dáme ťa do basy. A hoci aj na desať rokov.
Keby sme sa namiesto pasovania do role boha skúsili zamerať na seba a možno sa držať toho obľúbeného hesla "Tvoja sloboda končí tam , kde začínam moja sloboda" tak by sme sa nemuseli zbytočne vyjadrovať k druhým ľuďom alebo spôsobu ich života pokiaľ by to nezasahovalo do našej slobody.
A mimochodom, ak má niekto problém s alkoholom alebo drogami alebo mliečnou čokoládou tak to určite nie je tým, že má problém s alkoholom alebo drogami alebo mliečnou čokoládou. Paradoxne je to tým, že s alkoholom a drogami a tou čokoládou problém nemá. (Ako by povedal môj kamarát "Máš problém s alkoholom?... Nie, ja mám problém bez...").
V tomto prípade je asi problém niekde úplne inde. A ak chceme takému človeku pomôcť, určite nebude najlepším riešením skývať pred ním alkohol alebo ho pre istotu zavrieť do basy ak náhodou húli alebo droguje. To je také "západniarske" liečiť dôsledok namiesto liečenia príčiny. Lepšie bude zistiť príčinu jeho problému a "vyliečiť ju". A nebudeme sa musieť zaoberať bojom proti čiernemu trhu s alkolohom, pašovaním drog a pod.
Takže pani zo Štokholmu a všetci podobní: Prosím, zamerajte sa v prvom rade najprv na seba a ja sa Vám poďakujem.
Na zdravie.
