Pozvala zástupcov menšín, ktoré sú nateraz zastúpené vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Štátom uznaných národnostných menšín je aktuálne 13, v abecednom poradí sú to bulharská, česká, chorvátska, maďarská, moravská, nemecká, poľská, rómska, rusínska, ruská, srbská, ukrajinská a židovská. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 sa k menšinám hlási viac ako 750 000 obyvateľov Slovenska. Prezidentka vo svojom príhovore ocenila rôznorodosť, ktorú menšiny predstavujú, aj ich podiel na budovaní samostatného Slovenska.
Podotkla, že za 30 rokov sa podarilo mnoho dobrého, napríklad prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín, vznikli nové národnostné múzeá či Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Sama podotkla, že situácia nie je ideálna. A príslušníci menšín to sami dobre vedia, roky to reflektujú v správach o stave národnostných menšín. Financovanie menšinových múzeí nie je dobré, fungovanie Fondu a podporu kultúry národnostných menšín je pod neustálou kritikou.
Prečo je tomu tak? Lebo na Slovensku mnohé veci nefungujú dobre, ale tiež preto, že pri legislatívnych návrhoch sa nezohľadňuje rôznorodosť jednotlivých menšín, ich špecifiká, historické východiská, potreby a očakávania. Samozrejme najviac na to doplácajú tie menej početné. Ale aj tie početnejšie, maďarská a rómska menšina, sú diametrálne odlišné a to, čo vyhovuje príslušníkom maďarskej menšiny nie je prioritou pre Rómov žijúcich v SR.
V programovom vyhlásení Matovičovej a aj Hegerovej vlády bol záväzok pripraviť zákon o národnostných menšinách vrátane zriadenia Úradu pre národnostné menšiny. Bohužiaľ (a možno i chvalabohu) sa tento záväzok nenaplnil. Áno, takýto zákon by bol potrebný a žiaduci. a Príslušníci národnostných menšín po zákone volajú už roky, ale mal by to byť zákon moderný, rámcový a zohľadňujúci práve špecifické potreby jednotlivých menšín, čo nie je jednoduché dať do legislatívnej podoby.
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky (nominant MOST – HÍD z predchádzajúceho volebného obdobia) tento zákon celé volebné obdobie pripravuje, ale výsledok je asi zatiaľ v nedohľadne. V roku 2022 svoj, ako sám hovorí, pracovný a maximalistický návrh zákona, poslal rezortom. Tie namietali obsah aj formu prípravy zákona. V decembri 2022 sa do procesu vložil poslanec OĽANO György Gyimesi a konštatoval, že návrh zákona vypracovaný Bukovszkého úradom je „úplne nepoužiteľný“. Hladinu okolo zaradenia zákona do legislatívneho procesu víri Ábel Ravasz (bývalý podpredseda strany MOST-HÍD).
Členovia výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny návrh zákona dostali až v januári 2023, a asi pôjde o upravenú verziu, než je tá, ktorá bola predmetom pripomienkovania rezortmi. To len naznačuje zmätenosť v príprave a nezvládnutie transparentných participatívnych procesov, ktoré sú pri takomto zákone rovnako dôležité ako zákon samotný.
Podľa mňa platí, že je lepšie nemať žiaden zákon o menšinách ako mať zlý zákon, lebo veď jeden zlý zákon už menšiny majú, a to zákon o Fonde pre podporu kultúry národnostných menšín. Zároveň si myslím, že by za túto premárnenú príležitosť mal niekto niesť aj politickú zodpovednosť. A do tretice si myslím, že v nadchádzajúcej volebnej kampani sa zo zákona o menšinách stane politikum, a predovšetkým, maďarská reprezentácia bude ešte z tejto premárnenej šance ťažiť politické body. Žiaľ, to vôbec nemusí byť na prospech pre ostatné národnostné menšiny.
Je pekné, že v šnúre novoročných stretnutí Prezidentka Zuzana Čaputová prijala aj zástupcov národnostných menšín. Kultivuje to spoločenskú diskusiu a ponúka širší obraz rôznorodosti a multikultúrnosti Slovenska. Verím, že na budúci rok dostanú pozvanie aj zástupcovia národnostných menšín, ktoré zatiaľ nie sú ukotvené vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny, obraz o našej krajine tak bude plastickejší.
