Možno si ešte verejnosť pamätá, že doslova pár dní pred spustením sčítania bola snaha otázky na etnicitu zredukovať iba na jednu možnosť, teda na odpoveď na otázku Aká je vaša národnosť?. Takmer rok dlhé diskusie odborníkov a zástupcov národnostných menšín ale odsúhlasili, že v 21. storočí je potrebné umožniť respondentom vyjadriť sa k viacnásobnej etnicite a teda bola do sčítania zaradená aj otázka Hlásite sa aj k inej národnosti?. Možno, keby bola aj tretia otázka, zistili by sme, že sú ľudia, ktorí by s pokojným svedomím zaznačili aj svoju ďalšiu etnickú identitu. Lebo je to tak, že identita ako taká sa skladá z viacerých vrstiev.
Ale vráťme sa k realite. Je dobre, že sa obe otázky nakoniec v sčítaní zachovali, lebo nám tak odkryli oveľa plastickejší etnický profil Slovenska. Viac ako 300 000 obyvateľov SR pociťuje dve etnické identity.
Bolo by zaujímavé poznať aj prevažujúce kombinácie, ale v tejto chvíli to nie je podstatné. Podstatné je, že ľudia zo zmiešaných manželstiev, zmiešaných území alebo aj takí, ktorí odišli mimo pôvodných komunít, a mnohí iní majú možnosť deklarovať aj druhú identitu.
Čo sme sa však dozvedeli? Že maďarskú národnosť deklarovalo 422 000 obyvateľov a ako ďalšiu národnosť 34 000. Spolu je to približne toľko, ako pred desiatimi rokmi. Zdá sa, ako keby táto možnosť pomohla aj najpočetnejšej menšine, ktorá od roku 1991 pociťovala značný úbytok početnosti. Údaj sa kryje aj s počtom osôb, ktoré ako materinský jazyk uviedli maďarčinu a to asi 462 000 ľudí.
Zaujímavé sú dáta o Rómoch. V prvej otázke na etnicitu, rómsku národnosť uviedlo viac ako 67 000 osôb, ale na druhú otázku pozitívne odpovedalo takmer 89 000. Rómsky jazyk ako materinský uviedlo asi 100 000 respondentov. Pri rýchlom náhľade na podrobné dáta sa ukazuje, že by mohla byť korelácia medzi mierou integrácie (vzdelania) a prihlásením sa k rómskej identite až v druhej otázke. To by znamenalo, že Rómovia pociťujú majoritnú identitu a rómsku pokladajú za ďalšiu. Je to pravdepodobne výsledok dlhej histórie marginalizácie Rómov a snahy o ich asimiláciu, ale na druhej strane je to priestor pre budovanie mostov. Je to odraz individuálnych životných stratégií a prijatia kultúry okolitého etnika, na juhu Slovenska do veľkej miery maďarského. Pre tvorcov verejných politík by to mal byť moment na zamyslenie sa, ako lepšie podporiť integráciu, lebo zdá sa, že to je aj želaním veľkej časti rómskej komunity.
Skokanom desaťročia je rusínska menšina. Zatiaľ čo v roku 2011 sa k nej prihlásilo asi 33 000 osôb, v roku 2021 to úhrne pri odpovedi na prvú a druhú otázku bolo až 63 000 ľudí. A opäť je to tak, že takmer 40 000 kladne odpovedalo na druhú otázku zo sčítania, pričom drvivá väčšina respondentov bola z územia Prešovského kraja.
Presnejším sčítavaní si polepšili všetky autochtónne menšiny (s výnimkou moravskej). Znamená to, že v budúcnosti by verejné politiky, teda podpora kultúry národnostných menšín ako aj podpora uplatňovania jazykových práv menšín mohla byť lepšie a presnejšie cielená a nemali by sme sa báť ani podpory pracujúcej s viacnásobnou etnicitou.
Čo ešte sčítanie ukázalo, je že je čas venovať pozornosť aj tzv. novým menšinám. K vietnamskej menšine sa prihlásilo v prvej a druhej otázke cca 3 300 občanov Slovenskej republiky a asi 3 000 deklarovalo ako materinský jazyk vietnamčinu.
