Neveril som v tvoju silu,
hovoril som mne sa to stať nemôže.
Veď začalo to zľahka,sladko,potichu,
veril som že spolu nás nič nepremôže .
Boli sme nezastaviteľný.
V sladkom opojení, niekedy až rauši,
všetko išlo s tebou ľahšie.
Svet bol krajší, okolie farebnejšie,
život sa zdal proste lepší.
Nevedel som bez teba žiť.
Každý deň s tebou, hlavne nenápadne,
vedeli sme si užiť aj to málo.
Hovorila si, že opustiť ťa nech mi ani nenapadne,
a ja sľuboval som, že niečo také by sa stať nikdy nemalo.
Mohli sme spolu zmeniť svet.
Užívali sme si nenásytne, vášnivo,
nedokázal som bez teba vydržať čo i len deň,
veď to by nebolo ono, keby nejdeme aspoň na jeden.
No nepamätám si už v ktorý deň,
spomínam si akurát že to bolo na jeseň,
sa to všetko zmenilo.
Keď sme prišli na to čo sa deje.
Nikto ma nenútil tá opustiť,
a nebolo to ani kvôli inej žene.
Musel som jednoducho zvolniť tempo, vypustiť,
neplač za mnou , prosím ponížene.
Veď si to iba ty,
milá moja jediná.
Veď iba kvôli tebe som prepnutý,
závislosť moja vášnivá.
