Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa vyjadril, že diplomati šíria strach svojou prítomnosťou na disciplinárnych pojednávaniach voči sudcom, ktorí sú (zhodou okolností?) tiež kritikmi pomerov v slovenskej justíci.
Je pre mňa ťažko pochopiteľné, prečo by mala prítomnosť diplomata na disciplinárnom súde prekážať sudcovi v senáte, ktorý si poctivo robí svoju robotu.
Faktom je, že disciplinárne konania vedené voči sudcom-kritikom smerovania slovenskej justície, vyvolávajú pozornosť verejnosti a médií. Je pochopiteľné, že mnohých ľudí desí aj teoretická možnosť, že sudcovia by neboli trestaní za priestupky, ale za svoj postoj. A je zrejmé, že ak možno sudcov trestať za názor, tak nezávislé rozhodovanie súdov je ohrozené. A bez nezávislého rozhodovania súdov sa stáva myšlienka právneho štátu naivnou ideou.
Paradoxne sa zdá, akoby tieto hrozivé scenáre znepokojovali viac civilizované zahraničie ako domácich vlastencov. Pozornosť cudziny je však pochopiteľná. Okrem možných "ideovo-kultúrnych" rozdielov vo vnímaní civilizácie, je záujem zahraničia aj praktický. Na území Slovenska podnikajú aj zahraničné firmy a investovali tu nemalé peniaze. Možné spory (či už obchodné, alebo iné) môžu riešiť (a v niektoré aj v súčasnosti riešia) slovenské súdy.
Veľvyslanectvá bežne poskytujú základný informačný servis pre možných investorov z vlastnej krajiny. Zbierajú informácie, aby podnikatelia dokázali vyhodnotiť rizikovosť investície a dokázali prípadné rizika predvídať. A vyhnúť sa im. Nefunkčné, či skorumpované súdy investičným rizikom sú. Samotný Harabin viackrát obvinil médiá z dezinterpretácie faktov. Vôbec sa nečudujem diplomatom, že sa (aj preto?) rozhodli získavať informácie priamo. Takýto postoj hovorí o veľkej snahe vyhnúť sa možnej novinárskej dezinterpretácii, vypovedá tiež o profesionalite spomínaných diplomatov a je hodný potlesku. Sudcu, ktorý rozhoduje v disciplinárnom senáte, by malo tešiť, že prípadné zlomyseľné zavádzanie médií bude v zahraničí prekuknuté. Prítomnosť diplomatov by mala byť pre neho povzbudením, nie zastrašovaním.
Pokiaľ viem, žiaden z diplomatov sa nevyjadril k obsahu konkrétneho disciplinárneho konania. Niektorí sa nevyjadrili dokonca ani ku svojej účasti v publiku. Pár diplomatov (tuším dvaja?) vyjadrilo znepokojenie nad tým, čo sa deje. Nuž... Sú z krajín, kde predseda Najvyššieho súdu nezvykne podávať žaloby na médiá a kde by vyjadrenie hoci jediného sudcu o neslobodnom prostredí na súdoch stačilo na rozpútanie vážnej diskusie o tom, čo ho k takému konštatovaniu vedie. Ich znepokojeniu sa vôbec nečudujem. Ani tomu, že sa snažia opodstatnenosť svojho znepokojenia potvrdiť, či vyvrátiť tým, že situáciu vyhodnotia "na vlastné oči ".
Zaráža ma, ako ľahko možno slovenského sudcu zastrašiť. Štefan Harabin by mal meno toho zastrašeného sudcu zverejniť. Zároveň by sa mal naštartovať proces, ktorý by viedol k odstráneniu sudcu-strachopuda z justície. Ako taký sudca dokáže rozhodovať nestranne? Ako môže verejnosť veriť jeho odhodlaniu rozhodovať v súlade so zákonom aj napriek možnému osobnému riziku? Ako zvládne situáciu, keď pri inom procese (na mieste vyhradenom pre verejnosť) bude namiesto diplomata sedieť mafián, ktorý sa po desiatich rokoch dostal von z basy a prišiel sa pozrieť na odsúdenie svojho kamoša, či syna?
Kritickí sudcovia politické zasahovanie do súdnictva označili ako problém číslo 1. Nezaregistroval som, že v tomto by im Harabin dal vyslovene za pravdu. Z jeho postojov som vycítil opak. Avšak ak si nejaký sudca "nakládol do gatí" kvôli prítomnosti veľvyslanca na projednávaní, v ktorom ako člen senátu rozhoduje, nemám prečo neveriť, že na takého sudcu môžu existovať "páky" - a teda že je možné aj jeho politické ovplyvňovanie. Harabin mi dnes opäť ukázal, že kritici justície zrejme nie sú ďaleko od pravdy. Ak máte pocit, že tento článok by nemal hneď zapadnúť prachom,
môžete naň iných upozorniť na:
