Pôžička pre HZDS
Vo výročnej správe HZDS sa objavuje v roku 2007 séria pôžičiek od tej istej firmy. Nepútajú pozornosť. Pôžičky boli krátkodobé a sú splatené. Bodka? Ani nie. Zaslúžia si pozornosť. Aspoň isté fakty okolo nich.
Výška pôžičky
Dvaja "hotovostní darcovia" venovali HZDS 4 000 000 a 7 169 097 korún. Spolu: 11 169 097 korún.
Tri pôžičky, ktoré si HZDS zobralo v prvej polovici roka 2007 boli v hodnote: 3 618 636; 3 618 636 a 3 618 637,- Sk. Spolu to tvorí 10 855 909 korún. Smola. Čísla však nesedia len do momentu, kým sa k istine pôžičky neprirátajú úroky. Tie sa dajú nájsť v účtovnej závierke HZDS a tvoria 313 tisíc Sk. Spolu s istinou pôžičky je to teda: 11 168 909 korún.
V závierke sa však čísla zaokrúhľujú na tisícky. Ak sa na 313 000 zaokrúhľovalo číslo 313 188, tak by hodnota darov od dvoch darcov presne na korunu zodpovedala sume potrebnej na splatenie dlhu (aj s úrokom) - 11 169 097 Sk...
Aj bez špekulácie o zaokrúhľovaní sa dá povedať, že sumy sa zhodujú s presnosťou na 500 korún.
Dátum pôžičky
"Hotovostní darcovia" HZDS (hoci z rôznych kútov republiky) sa rozhodli, že svoj dar poskytnú 18. decembra 2007.
Spomínanú pôžičku HZDS splatilo 18. decembra 2007.
Mám také tušenie, že pôžička bola splatená v hotovosti.
Osoby a obsadenie
Pôžičku HZDS poskytla firma Optifin Invest, s. r. o. Jej spoločníkmi sú pomerne známi podnikatelia/manažéri/... Michal Lazar a Alexej Beljajev.
Ako previesť na stranu peniaze a nestať sa darcom (resp. nestáť vo svetle reflektorov)
(Od tohto miesta ide čistú špekuláciu.)
V prípade, keby si nejaká strana peniaze požičala (reálne) a peniaze by nevrátila, jej veriteľ by bol faktickým darcom. Nevýhodou (pre nepoctivú stranu) tohto riešenia by bolo to, že dlhodobo nesplácaná pôžička by pútala pozornosť a veriteľ/darca by sa stal hviezdou médií. Toto darcov zvykne odrádzať.
Riešením tohto "problému" je reálne si požičať peniaze a fiktívne ich vrátiť. Pravdaže, tento postup je nezákonný. V účtovníctve sa niečo objaví ako pôžička, ktorá bola vzápätí splatená. Púta to podstatne menej pozornosti ako dar. Keď taká pôžička má definovaný normálny úrok, budí dojem normálneho podnikateľského počinu, kde veriteľ nielenže politickej strane neškrabká chrbát, ale naopak, "ryžuje" na nej.
Ako by sa dala takáto "habaďúra" zrealizovať?
Situáciu by podstatne zjednodušilo, keby (fiktívne) vrátenie peňazí prebehlo (v účtovníctve) v hotovosti. Výhodou by bolo, lebo žiadne peniaze by neboli potrebné. Veriteľ (darca) by podpísal papierik a hotovo.
Na to, aby však politická strana mohla (hoci len fiktívne/papierovo) vyplatiť niekoľko miliónov v hotovosti, musí ich mať (hoci len fiktívne/papierovo) zavedené v účtovníctve ako hotovosť. Účtovníctvo politickej strany totiž podlieha auditu. A aj audítorovi, ktorý nič netuší o akciovkách s podielom štátu, musí byť jasné, že z prázdnej pokladničky sa nedá vyplatiť niekoľko miliónov.
Teda pokladničku treba (hoci len fiktívne/ papierovo) naplniť. Dá sa to urobiť napríklad darmi v hotovosti (hoci len fiktívnymi/papierovými). Na prijatie fiktívneho daru stačí nájsť "darcov", nechať ich pred notárom podpísať darovaciu zmluvu, potom len strane podpísať príjmový doklad. Hotovosť netreba. Kebyže darovacie zmluvy podpíše pred notárom aj štatutárny zástupca strany, môže v prípade potreby strana zmluvy vystaviť na webe a hovorca strany predniesť pred médiami plamennú reč o tom, ako je všetko transparentné.
Prečo to takto komplikovať?
Otázkou je, prečo by takýto komplikovaný (a hlavne nezákonný) postup mala podstúpiť parlamentná strana a firma, ktorá jej chce posunúť peniaze. Jednoduchšie je strane poslať peniaze a priznať to.
Jedným z motívov pre také konanie by mohla byť snaha nespájať meno firmy s politickou stranou kvôli zlej povesti firmy. (Samozrejme, treba pripustiť aj možnosť, že firma by nechcela spájať svoje meno s politickou stranou kvôli zlej povesti strany.)
Úprimne povedané o podnikaní pánov Lazara a Beljajeva neviem takmer nič a neviem ani o žiadnom dôkaze, ktorý by hovoril o nekalej činnosti spomínaných podnikateľov, či ich firiem. Avšak pre imidž HZDS by (možno) mohla byť nepríjemná medializácia prepojenia s podnikateľmi, kritikom ktorých horia domy. Z hľadiska imidžu je v podstate jedno, či spomínaní páni v tom majú prsty, alebo sú v tom úplne nevinne. Treba na rovinu povedať, že v mnohých, ktorí si "vygooglia" článok v Pravde o okolnostiach požiaru, nezostane z celej veci dobrý pocit.
Druhým motívom by mohla byť snaha nedať tromf do ruky kritikom rôznych verejných obstarávaní. Spomínaní páni podnikajú vo veľkom rozsahu a ich firmy obchodujú aj so štátom. Ako sponzori politickej strany by priťahovali pozornosť a prípadné reči o klientelizme.
Kde je pravda?
Neviem. Možných scenárov je veľa, toto je jeden z nich. Iným je aj verzia, v ktorej sa poslanec Urbáni premáva po meste s Tesco igelitkou, v ktorej je 7 169 097 korún.
btw.: Verím v existenciu čitateľov, ktorí si dokážu vytvoriť sami názor, keď dostanú informácie, ktoré sú jasne rozdelené na overiteľné fakty, indície a neoveriteľné teórie. A nepokladám za potrebné spochybňovať ich úsudok. Ak máte pocit, že tento článok by nemal hneď zapadnúť prachom, môžete zaň hlasovať na:
Ešte malá poznámka: Väčšinu spomínaných faktov postrehol kolega v Aliancii Fair-play Rasťo Diovčoš. Vďaka.
Doplnenie (8.8.2008): Svojím podpisom môžete podporiť snahu Aliancie Fair-play v kampani Za čisté a kontrolovateľné stranícke peniaze
