Návrh zákona o spolkochukladá spolkom (občianskym združeniam): „Spolokje povinný viesť v osobitnej evidencii o prijatých podielochzaplatenej dane celkovú sumu a počet daňovníkov, ktorí ich poukázali.“
Pravdupovediac- ako člena Aliancie Fair-play by ma tiež zaujímal počet ľudí, ktorí nás podporili (za čo im ďakujem). Tenpodmieňovací spôsob v predchádzajúcej vete je preto, lebo početdaňovníkov, „ktorí poukázali“, príjemcovia (občianske združenia, nadácie, atď.) nepoznajú. Podiely (2 %) dane organizáciám nabiehajú na účet postupne vpriebehu asi dvoch mesiacov z rôznych daňových úradov. Organizácie sa nedozvedia, ktorí daňovníci„poukázali“, a ani to, koľko ich bolo.
Historka zo života
Daňové riaditeľstvo som teda požiadal o informáciu „o počte daňovníkov, ktorí poukázali podiely zaplatenejdane" pre Alianciu Fair-play v roku 2007. Ono jediné ju mohlo mať. Už na tretí deň som dostalodpoveď. Znela: „Daňové riaditeľstvo SR Vami požadovanúinformáciu nemá k dispozícii, nakoľko nie je dostupná štandardným výstupom zdaňového informačného systému.“
Super. Podľa návrhu zákona o spolkoch tento údaj musí byť súčasťou "evidencie oprijatých podieloch zaplatenej dane", ktorá zasa má tvoriť súčasť výročnej správy. Ministerstvo v návrhu zákona trvá na tom, aby mu výročnú správu spolkyzasielali pod hrozbou zrušenia spolku. Navyše návrh zákona zrušenie spolku definuje ako nevyhnutný postup/trest (nie je možné odvolanie, posúdenie nezmyselnosti, atď.) za nedodanie výročnej správy. Asinetreba vysvetľovať, že zaslanie výročnej správy bez údajov, ktoré zákonvyžaduje, sa nedá pokladať za splnenie si zákonnej povinnosti...
Živíte v sebe nádej, že u tvorcov zákona nejde ototálnu neznalosť prostredia, ktoré sa snažia zákonne upraviť, kombinovanú sneschopnosťou si o tom prostredí niečo zistiť? Veríte, že poschválení zákona by Daňové riaditeľstvo SR nechalo prerobiť daňový informačnýsystém (mimochodom, stál niekoľko miliárd), aby splnilo vrtoch úradníka na ministerstve vnútra?
Musím sklamať. Štátne orgány nesmú urobiť nič, čo imneukladá zákon. Návrh zákona o spolkoch má na konci ustanovenia, ktorýminovelizuje iné zákony. Ustanovenie, ktoré by novelizovalo zákon o dani zpríjmov a Daňovému riaditeľstvu prikázalo zverejňovať aj „počet daňovníkov, ktorí poukázali podiely zaplatenej dane“, tamvšak chýba.
Nemyslím si, žeministerstvo by chcelo zrušiť spolky opísaným spôsobom. Je to len ukážka diletantskej práce, ktorúpodriadení ministra Kaliňáka odviedli na spolkovom zákone. Je hanbou, že hociministerstvo riadi právnik, nedokáže rozoznať, že jeho podriadení miesto návrhuzákona vytvorili právny paškvil (okrem tu opísanej obsahuje aj množstvoiných absurdít). Ako Daňové riaditeľstvo SRnedodržalo zákon
Príbeh pokračoval. Od Daňového riaditeľstva som ohľadomzoznamu príjemcov 2 % dane chcel ešte ďalšie informácie. Zatelefonovala odtiaľ milá pani a spýtala sa, či trvám na tom, aby to posielali, keď opár dní tabuľku zavesia na web - tam, kde sú ajzoznamy z predchádzajúcich rokov (nutné ešte kliknúť na patričný odkaz...). Netrval som. Zákon totiž Daňovémuriaditeľstvu skutočne ukladá spomínaný zoznam zverejniť najneskôr 31. januára. V čase písaniatohto článku (6. február cca 3 hodiny po polnoci) na danej stránke „Ročnýprehľad prijímateľov 2 % zaplatenej dane za rok 2007“ zverejnený nebol.
Keď spolok nestihne termín zaslania, tak ho plánujú zrušiť. Podnikateľovi sa tiež neprepečie zadarmo, keď daňové priznanie DPH podáoneskorene... Pri nesplnenízákonného termínu Daňovému riaditeľstvu nehrozí nič, nieto jeho zrušenie.
Ukážka filozofie tvorby zákonov ministerstva vnútra
Najprv fiktívny príklad: Predpokladajme, že v návrhu zákonao spolkoch by sa urobila úprava, vďaka ktorej by Daňové riaditeľstvo malopovinnosť uverejniť „počet daňovníkov, ktorí poukázali“ 2 % dane. A predpokladajme, že spolky by mali povinnosť tento počet uvádzať vo výročnej správe. Bolo by to takto v poriadku? Možno sa zdá, že áno. Predstavme si však, že Daňové riaditeľstvo by sa na túto zákonnú povinnosť vykašlalo a tie počty by nezverejnilo. Na základe toho by samuseli zrušiť všetky spolky, ktoré by nemohli uviesť požadované údaje vovýročnej správe. (Zákon neumožňuje „výhovorku“, že Daňové riaditeľstvo sinesplnilo povinnosť.)
Čo z toho fiktívneho príkladu vyplýva? Pre mňa to, že je nezmyselné zaväzovaťniekoho povinnosťou zreprodukovať údaje, ktoré môže získať jedine tak, že ich dostane od iného. Zaväzovať niekoho k niečomu, čo od neho nemožno vynútiť (tedanie je tam hrozba trestu), je zbytočné. A vynucovať niečo od niekoho, kto danúvec nemôže ovplyvniť, je zasa absurdné (a nespravodlivé).
Ak minister Kaliňák chcel dosiahnuť väčšiu transparentnosť zverejnenímtoho, koľko ľudí podporuje konkrétnu organizáciu príspevkami z daní, účel bydosiahol, keby urobil novelu zákona o dani z príjmov a v nej zaviazal Daňovériaditeľstvo tieto počty zverejňovať centrálne.
Exkurzia do sveta byrokracie
Vlastnosťou byrokratického aparátu (a najmä v totalitných režimoch) je snaha zavaliť ľudí (organizácie) množstvom zbytočných povinností.Čím viac, tým lepšie, ideálom je, ak sa v tom úplne stratí prehľad. Jednakštátna byrokracia potom bude držať dotyčných (organizácie) pod krkom (lebo vždy sa nájde niečo,čo zabudli, či nemohli splniť...) a získa nástroj umlčať ich, jednak dostanemožnosť sa rozšíriť. Rozšírenie počtu úradníkov znamená, že ten kto teraz nešéfujenikomu, bude šéfovať piatim, ten, čo šéfuje desiatim, bude pätnástim. Samozrejme, s tým sa viaže vyššia zodpovednosť (a plat).
Odhad procesu spracovania informácií o počte daňovníkov:
Údaje, ktoré vyprodukujú úradníci na Daňovomriaditeľstve, sa centrálne zverejnia.
Zverejnené údaje spolky prepíšu do výročnýchspráv (každý spolok do svojej) a pošlú na ministerstvo vnútra.
Úradníci na ministerstve vnútra prepíšu údaje z výročnýchspráv rádovo 10-tisíc spolkov do svojej databázy. (Kebyže ich ministerstvonechce vyhodnocovať, bolo by hodne hlúpe požadovať ich s odôvodnením, že mu ide o bojproti terorizmu.)
Keďže je nezmyselné, aby sa ministerstvo zaoberalo údajmi, o ktorých pravdivosti sa dá pochybovať, tak úradníci zministerstva si budú musieť overiť, či spolky uviedli pravdivé údaje. Preto sivypýtajú údaje z daňového.
Úradníci ministerstva porovnajú tabuľku z Daňovéhoriaditeľstva s údajmi vo svojej databáze.
V prípade rozdielov úradníci ministerstvanaštartujú proces postihu spolkov, ktoré uviedli nesprávne údaje...
Ak máte pocit, že celý tento značne nákladný postup je dobrý len na to, abypreveril schopnosť predstaviteľov jednotlivých spolkov správne prepísať číslo z webu jedného úradudo formulára pre druhý úrad, ste na omyle. Celý postup je zmysluplný aj z hľadiska vytvárania potreby prijaťďalších úradníkov. (Úradník popíjajúci kávu a čítajúci noviny je mýtus. Fakt saneflákajú a majú roboty vyše hlavy...)
Znie to ako kravina? Iste, zdravý rozum káže, aby si úradníkz ministerstva vypýtal tabuľku od úradníka z daňového anačítal ju do vlastnej databázy. Mal by to za pár minút s istotou, že v nej másprávne údaje. Žiaľ, návrh zákona o spolkoch trvá na tom, aby sa tozrealizovalo cez tie výročné správy...
Úplný záver
Na to, aby človek zistil, že návrh zákona o spolkoch jediletantské dielo, zrejme netreba byť právnikom. Žiaľ. Na to, aby človek zistil, že navrhovaný zákonsa snaží uvaliť nezmyselné povinnosti na spolky, zrejme netreba mať animaturitu. A na to, aby sa človek vyrovnal s poznaním, akých expertov na ministerstvevnútra platí zo svojich daní, zrejme nestačí mať ani zmysel pre humor.
Ak zdieľate pocit, že návrh zákona o spolkoch je ťažký omyl, aešte ste ho nevyjadrili, stále ešte môžete podpísať výzvu za stiahnutie návrhu zákona z legislatívneho procesu (podpisuje sa celkom dole). Ak si myslíte, že by bolo fajn na tento materiál upozorniť aj ostatných, hlasujte zaň na:
O veľkopodnikateľovi Fordovi sa traduje jeden príbeh. Hovorí, že niekto ho označil ako hlupáka neschopného viesť firmu. Za túto urážku ho Ford zažaloval.Na súde sa žalovanému podarilo preukázať, že Ford skutočne má mizerné všeobecnévzdelanie. Ford však súd vyhral - presvedčil ho, že na kvalitné riadenie firmy stačí, ak sa dokáže obklopiťschopnými a vzdelanými spolupracovníkmi. Napadlo mi, ako by u spomínaného sudcu dopadol spor, kebyniekto za hlupáka neschopného viesť ministerstvo označil ministra, čo saobklopil nekompetentnými ľuďmi od práce ktorých je závislý. A či by pri takomspore zavážilo, že samotný minister je vzdelaný a rozhľadený...
