Drobná ilustrácia o financovaní z verejných zdrojov
(Uvádzam údaje za rok 2006, pretože ani Národná rada a ani Daňové riaditeľstvo k dnešnému dňu aktuálnejšie informácie nezverejnili.)
Politické strany:
Čo sa týka vládnych strán v roku 2006 Smer získal zo štátneho rozpočtu 143,11 milióna korún, SNS 56,32 milióna korún, v poradí piata ĽS-HZDS dostala 52,77 milióna. Ešte aj na Slobodné fórum (ktoré v podstate voľby „prešvihlo“) štátny rozpočet „myslel“ sumou 14,7 milióna korún.
Je vhodné podotknúť, že ide o peniaze výlučne pre strany. Teda v uvádzaných sumách nie sú zahrnuté peniaze na platy poslancov (či členov vlády), ich asistentov, notebooky, kancelárie a pod.
Občianske združenia (spolky):
V roku 2006 pri získavaní 2% podielu dane bola z občianskych združení najúspešnejšia Liga proti rakovine - získala 14,38 milióna korún, najúspešnejším (5. v poradí) nezdravotníckym občianskym združením bola Slovenská rada rodičovských združení Poprad (7,59 milióna korún).
Sumu nad 3 milióny získalo celkom 11 občianskych združení.
Pre úplnejší pohľad - sumu nižšiu ako 100 tisíc z 2 % dane získalo okolo 5 tisíc občianskych združení.
Predkladanie výročných správ
Politické strany:
Musia každý rok predkladať výročné správy (v podstate ide o akýsi základný prehľad ich hospodárenia). Pri organizáciách s tak veľkým vplyvom je táto požiadavka pochopiteľná - politická strana, ktorá napr. neplatí svoje dlhy, či dlhodobo hospodári so stratou, si „zaslúži“ pozornosť médií a verejnosti. Práve preto, aby svoju moc a vplyv nezneužila na neetické (či možno aj nelegálne) riešenia, ako sa z tejto ošemetnej situácie dostať von.
Ak sa v jej správe zistí napr. chyba, či dokonca aj porušenie zákona, Národná rada ju vyzve, aby do určeného času „nedostatky“ odstránila.
Ak politická strana povinnosť predložiť výročnú správu nesplní, tak sa potrestá pokutou 100 tisíc korún.
Občianske združenia (spolky):
Nemajú žiadnu moc napr. klientelisticky rozhodovať o štátnych zákazkách, avšak Kaliňákovo ministerstvo navrhuje, aby aj ony mali povinnosť uverejňovať výročnú správu. Všetky - aj tie, ktoré s minimálnym rozpočtom výlučne žijú z členských príspevkov.
Ak nezašle ministerstvu vnútra výročnú správu včas spolok, zrušia ho.
Návrh zákona neumožňuje iné riešenie. Ani len nepripúšťa možnosť spolok na nesplnenie povinnosti upozorniť (a následne prípadne uložiť pokutu za oneskorené doručenie výročnej správy).
„Nedostatky“ výročnej správy (ako napr. pri politických stranách) sa u spolkov nepripúšťajú. Formulácia návrhu zákona je taká, že pri spolkoch nepripúšťa možnosť chyby. Dá sa teda predpokladať, že za predloženie výročnej správy podľa zákona sa u spolkov pokladá jedine predloženie bezchybnej výročnej správy. Predloženie výročnej správy s „nedostatkami“ sa teda rovná nepredloženiu výročnej správy so všetkými následkami (vlastne iba jediným)...
Na tomto mieste je asi vhodné podotknúť, že hlavne väčšie občianske združenia už roky iniciatívne zverejňujú svoje výročné správy. Bez toho totiž majú podstatne nižšie šance získať nejaké financie z nadácií, či od súkromných darcov.
Audit
Politické strany:
Politické strany majú audit povinný.
Občianske združenia (spolky):
V súčasnosti sa audit vyžaduje iba od občianskych združení s vyššími príjmami. Návrh zákona o spolkoch by však audit vyžadoval od všetkých spolkov, ktoré dostali ľubovoľnú dotáciu, či príspevok od nadácií. Cena auditu je rozdielna a závisí aj od "mena" (značky) audítorskej spoločnosti. Bežne sa audit vykonáva za cenu okolo 30 tisíc korún. Ministerstvo vnútra však navrhuje, aby sa audítori pre spolky vyberali žrebom. To znamená, že spolku by mohli vyžrebovať aj audítorskú spoločnosť, ktorá je pobočkou niektorej z celosvetových (nadnárodných) audítorských firiem. Ich ceny môžu byť aj niekoľkonásobne vyššie.
Keďže v roku 2006 vykázalo 20 zo 40 politických strán príjmy vyššie ako 500 tisíc korún (10 strán príjmy vyššie než 10 miliónov), dá sa snáď povedať, že cena auditu je pre nich nie je prinajmenšom likvidačná. Z približne 6 600 občianskych združení, ktoré dostali podiel 2 % dane, ich viac ako polovica získala menej než 37 tisíc korún. Pre všetky tieto povinnosť auditu by mohla byť likvidačná (a zrejme by aj bola). Viac než 500-tisíc z podielov dane získalo menej než 200 občianskych združení (asi 3 percentá uchádzajúcich sa o podiely z dane). U tých sa dá predpokladať, že by prežili aj v prípade, keby im žreb určil aj drahého audítora.
Podrobné zverejňovanie výdavkov
Politické strany:
Nemusia podrobne zverejňovať, na čo peniaze zo štátneho rozpočtu minuli. (A ani to nerobia.)
Občianske združenia (spolky):
Musia v Obchodnom vestníku (bežne prístupnom na internete) zverejniť, na čo presne minuli peniaze, ak z asignovaných 2 % dane z príjmu prijali sumu vyššiu ako 100 tisíc korún.
Ministerstvo vnútra usúdilo, že treba zvýšiť kontrolu občianskychzdružení (spolkov) a v návrhu zákona chce uvaliť povinnosť podrobnevykazovať výdavky všetkým spolkom, ktoré z 2 % daní získali čo i lenkorunu. Dokonca aj vtedy, keď nezískali od štátu žiadne peniaze, aledostali podporu od nejakej nadácie...
Už teraz majú občianske združenia prísnejšie pravidlá vykazovania výdavkov než pre politické strany. Ministerstvo vnútra však pravidlá kontroly navrhuje ešte pritvrdiť. Akú logiku má, aby výdavky napr. Detského folklórneho súbore Inovček, ktorý získal z 2 % dane cca 32 tisíc korún, boli pod prísnejšou verejnou kontrolou ako výdavky strany Smer so 143 miliónmi zo štátnej kasy?
(Nespomínajúc už "transparentnosť" a "vykazovanie výdavkov" štátnej správy, kde napr. vnútorná kontrola na ministerstve vnútra nedokáže odhaliť ani nezmyselné navýšenie výdavkov na verejné obstarávanie v hodnote niekoľkých miliárd...)
Z ministerstva vnútra na túto otázku zaznela odpoveď: vyžaduje to boj proti terorizmu. Odborníci na boj proti terorizmu sa k tomu, žiaľ, vôbec nevyjadrili, nieto žeby vysvetlili pointu... Niektorí neodborníci na boj proti terorizmu si však všimli, že teroristi mávajú krytie (prepojenie) skôr zo strany politických strán než občianskych združení.
Írska IRA, baskická ETA, či palestínsky HAMAS, kosovské UČK, kurdské úderky v Turecku (a dalo by sa pokračovať dlho) - všetky spolupracovali s politickými stranami, či hnutiami. Nehovoriac o niekdajšom totalitnom terore v Rusku, Kambodži, Číne... Aj Al-Kajda mala (či má?) svoj Taliban...
Vzniká teda legitímna otázka, či boju proti terorizmu by podstatne viac neprospela podstatne výraznejšia kontrola politických strán ako filatelistických klubov...
Btw: Poukázaním na kladenie vyšších nárokov na kontrolu spolkov než na kontrolu politických strán som nechcel vyjadriť názor, že existujúce mechanizmy kontroly občianskych združení by sa mali oslabiť...
Súčasnú legislatívu pre občianske združenia pokladám za vyhovujúcu. Prihováram sa za podstatné sprísnenie kontroly financovania politických strán a za jeho väčšiu transparentnosť.
Ešte si dovolím zdôrazniť, že som písal o občianskych združeniach a nie napr. nadáciách, ktorých sa návrh zákona o spolkoch netýka.
Ak si myslíte, že by bolo fajn upozorniť na tento článok aj iných, hlasujte zaň, prosím, na:
