V parku

Danubiana (zdroj: Lydka)

Sedím v parku,

o pár minút mi príde bus.

Je tu pekne,

počuť kukuk.

Vedľa mňa precupital akýsi vtáčik,

neviem ako sa volá,

ale má pekné hnedé sfarbenie.

Bol tu chlapec,

ktorý čítal na tráve knihu.

Mal vlasy v cope a myslím,

že ho poznám, možno zo školy.

Napadlo mi,

že nie je až také odveci,

prísť si sem niekedy čítať,

alebo len tak počúvať štebot zo stromov.

Keby som chodila na Horné,

určite by som sem chodievala,

je tu tak, tak...

...ako v Bratislave u Marka a Normy.

Miesto plné prírody,

a predsa v centre mesta.

Tu sa vyrovná hluk autobusov s trilkovaním v korunách.

Park v Prešove je miesto,

kam sa možno narodiť,

ak práve nájdeš v ňom krásno,

vánok vo vlasoch,

splašené holuby,

obyčajné púpavy

a zopár dopoludňajších pešujúcich.