stagnujem s Tebou na brehu zmyslov,
učíš ma rásť tým, že ma nemiluješ.
si riekou, do ktorej ma znova vhodil rybár,
lebo som nebola ešte zrelá ryba.
pozeranie sa do očí žltých ako PVC,
žltých ako hocičo okrem slnka.
lebo slnko mi neberie teplo
a iné krásne pocity energie.
Ľahnem si do peria?
Nie. Prečo by som to robila?
Lebo to tak chce čitateľ básní?
Nemôžem a som lenivá podriadiť sa iným.
Aj keď môžem len plakať a utierať slzami sucho,
ktoré si mi nechal na hrdle.
Bozkať zem, po ktorej chodíš, slzami.