...pri rozlúčke som si vypýtala zopár odrezkov. Dala mi 5 odrezkov plus zakoreňovač a povedala ako ich treba zakoreniť. Doma som ich vložila do pohárikov s vodou a pridala troška toho zázračného bieleho prášku, zakoreňovača. V podstate som dosť netrpezlivý človek, čo by po týždni už chcel mať veľký stromček posiaty nádherne ružovými kvietkami. Ale keďže v prírode veci trvajú troška dlhšie, po pár dňoch ma vetvičky prestali zaujímať a úplne som zabudla, že ich doma máme.
Až prešlo 6 týždňov a ja som v obývačke našla vetvičky s dlhými bielymi koreňmi, ktoré už trikrát ovinuli dno pohárov. 4 z 5 úlomkov sa zakorenili. Viete si predstaviť tú detskú radosť. Hneď som doma oznamovala všetkým tu novinu, akoby sa mi narodilo bábätko. Mamka ma len nežne upokojila: "Áno, už skôr som si všimla ako sa prebrali k životu." ,Och no, takže bude zo mňa veľká záhradkárka , ,pomyslela som si a s hrdosťou som pozrela na moje prvé "ratolesti".
O týždeň už stáli v mäkkej rašeline a kochala som sa pohľadom na ich cca 7cm stonky. Bol stred augusta takže som ich vyhadzovala na balkónovú parapetu a výdatne zalievala. Myslela som si, že si počínam dobre, veď na webe som našla vetu: "Oleander má mať hlavu v ohni a nohy vo vode." A veru sa mu aj darilo. Bola som happy, keď im vyrašili nové lístky. Leto bolo krásne.
Na jeseň mi jeden uhynul a tuším, že zhnil. Bola som smutná, no poučila som sa - netreba už výdatnú zálievku. Takže som mala ešte 3 stromčúriky. Mala. Až prišla zima a jeden napadli také svetlo oranžové bodky, ktoré som dnes odstránila s liehom.
P.S.: Týmto článkom si prosím radu od skúsenejším záhradkárov.
P.S.: To sa už nikdy nedožijem zakvitnutých stromčekov?
P.S.: Viem že, im chyba rašelinovo-piesčitá pôda. Ale teraz ich už ťažko presadím. :-(
