Ešte pred cestou do Rumunska som sa stretol s dosť negatívnimi názormi spojenými s Rumunskom. Ľudia ma od cesty odhovárali a "maľovali čerta na stenu". Rumunsko je vraj zaostalá a nebezpečná krajina, plná zlodejov a žobrákov ktorí číhajú na každom rohu, aby sa pokúsili oklamať a okradnúť turistov, preto, ak ste aj vy o tejto bájke presvedčený, tak radšej ani nepokračujte v článku, lebo Vás, žiaľ, sklamem.
Je pol dvanástej večer a my vyrážame z Košíc do Rumunska, samozrejme cez Maďarsko. Na hranicich medzi Maďarskom a Rumunskom sme o 04:00 ráno, kontroly prebiehaju bez problémov a nie je žiadne zdržanie, príjemný rozdiel oproti Ukrajinským hraniciam a ich colníkom. Netreba zabúdať, že v Rumunsku je o hodinu viacej. Už od hraníc je vidieť Karpatské hory, ktoré sú všade naokolo.
Ako prechádzame cez dedinky, nedá sa nevšimnúť niektoré "výstredné" domy miestnych obyvateľov, skôr sa podobajú na menšie paláce alebo zámky, krikľavé fasády, farebné strechy, trochu gýčové, ale niektorí miestny si tak ukazujú svoje majetkové pomery. V Cluj-Napoca, meste našej prvej zastávky, sme o ôsmej. Ak prichádzate od Maďarských hraníc, tak na ľavo, už pri vstupe, je hneď letisko. Lieta sem Wizz Air, bez problémov sa dá zohnať letenka z Budapešti do Cluj-Napoca za 35€ za spiatočnú letenku. Historické centrum Cluj-u nie je veľké a dá sa prejsť za hodinu. V Cluji sa nachádzajú historické stavby z čias Rakúsko-Uhorska, Cluj patril do Uhorskej časti ríše, tým pádom sa tu nachádza mnoho maďarských symbolov, stavieb a škôl. V meste je počuť popri rumunčine aj maďarčinu a nemčinu.
Cluj-Napoca je študentské mesto, počas semestra žije v meste až 50 tisíc študentov, ktorí študujú na miestnych univerzitách, preto je v meste veľa študentských parkov a kaviarní, kde sa schádzajú študenti. Cluj-Napoca je rodné mesto Mateja Korvína. Jeho rodný dom môžete vidieť 2 minuty od Kostola sv. Michala.
Avšak nečakajte nejaké múzeum, v rodnom dome je dnes škola, v ktorej prebieha vyučovanie. Aj keď sme prišli počas prázdnin, mali sme smolu ,v škole prebiehali reparáty a učitelka sa nám tak nemohla venovať a ukázať nám rodný dom Mateja Korvína. Ak sa chcete najesť v Cluji a máte chuť na niečo typicky rumunské, môžete navštíviť obchodný dom len 5 minút od sochy Mateja Korvína. Pečú tam výborný domáci chlieb, ku ktorému vám zdarma dajú baklažánovú nátierku. Ja som skúsil guláš s diviny a brusnicami.
Za návštevu ešte stojí pravoslávny kostol, my sme mali šťastie a počas našej návštevy tam bola omša, aj napriek tomu že bol pracovný deň, doobedie, tak kostol bol prakticky plný. Blízko Piata Uniri sa nachádza najväčšia a najstaršia Rumunská univerzita, jej katedry a fakulty sú roztrúsené po celom meste. Na univerzite je až 21 fakúlt. Mimochodom, Maďarský názov pre Cluj-Napoca je Koloszvár, ak vás napadla kološvárska kapusta, tak ste na správnom mieste, pretože Cluj-Napoca je mesto, kde toto jedlo vzniklo. Je čas odchodu, lúčíme sa s Clujom.
Odchádzame z Cluju-Napoca a ideme do Turdy, respektíve Turda-Salina, ide o obrovské soľné bane len 45 minút od Cluju. Soľné bane sú v perfektnom stave.
Steny sú zo soli a sú hrubé niekoľko metrov. Budete unesený velkosťou bane. V bani sa nachádza soľné jazierko a dá sa v ňom dokonca člnkovať. Taktiež sa tu nachádza futbalové ihrisko, pingpongové stoly, mini-golf, bowling, hry pre deti. Po bani sa pohybujete individuálne a baňa je hlboká ako 13 poschodová budova, nachádza sa tu obrovská miestnosť kde sú všetky tieto hry.
Je to rozdiel oproti soľnej bani v Poľsku, kde nesmiete chytať steny a pohybovať sa individuálne, tu práve naopak, môžete robiť všetko čo vás napadne. Rodiny s deťmi s respiračnými chorobami sem často chodia tráviť čas. V bani môžete byť tak dlho ako chcete. My sme strávili v bani asi 3 hodiny. Je večer a pomaly sa presúvame do Targu-Mures.
Sme ubytovaní blízko centra. Centrum je okolo pravoslávneho kostola, od ktorého vedie park, popri ktorom je námestie, z neho sa dostanete priamo pred radnicu. V tomto meste sme sa zdržali najmenej, preto som z neho videl len hostorické centrum, ktoré mi nepripadalo až tak atraktívne.
Na druhý deň ráno sa presúvame do rodného mesta Vlada Tepeša – Drakulu, do Sighisaory.
Sighisoara je najmenšie mesto, ktoré sme navštívili, ale za to je to mesto, ktoré sa mi najviac zapáčilo. Mesto je umiestnené do karpatských hôr. Ak máte radi stredoveké mestá, malebné uličky, pravé meštiacke domčeky a všetko to obklopené hradbami, tak Sighisoara sa vám určite zapáči.
Žije tu asi 30 tisíc ľudí. V centre mesta sa pravidelne konajú trhy. Centrum je okolo Hodinovej veže. Ak sa aj stratíte a zatúlate sa do dvora nejakého domu domácich obyvateľov, tak rýchlo nájdete cestu späť podľa hodinovej veže, ktorá je vidieť odvšadial.
Naozaj stojí za to zabudnúť na mapu, na sprievodcu a len tak sa túlať historickými uličkami Sighsoary. V Hodinovej veži je aj múzeum, cestou po schodisku na vežu je každé poschodie venované inej historickej udalosti. Nájdete tu chirurgické nástroje z 18. storočia, vykopávky z doby kamennej, ale aj stredoveké oblečenie, či meče a dýky. Úplne hore na veži je krásny výhľad na celé mesto, na zábradlí sú aj kilometrovníky do svetových metropol (Bratislava tam chýbala :D).
Určite si nenechajte ujsť návštevu reštaurácie, v ktorej sa narodil gróf Drakula. Čašník Vám za 5LEI ukáže Drakulu :) Ak chcete vydieť naozaj celé mesto ako na dlani, vydajte sa hore od námestia obrovským drevennými schodami (volajú sa študentské schody) ku Kostolu Biserica din Deal. My sme mali šťastie a práve vtedy sa tam fotil novomanželský pár. Po pár hodinách strávených v Sighisoare sa lúčime a odchádzame do ďalšieho mesta, do Brašova.
Brašov je druhé največšie rumunské mesto. Už cestou do Brašova ideme po krajine a cez dedinky, kde ide život pomalšie. Ľudia cestujú na koňských povozoch, všade okolo sú hory, ľudia tu žijú tradičným spôsobom, život sa tu za 100 rokov veľmi nezmenil.
V Brašove sa mi stalo, že som musel striedať slnečné okuliare s dáždnikom. Počasie sa tu naozaj veľmi rýchlo menilo. V Brašove je dobré začať prehliadku pred prvou vstupnou bránou do centra mesta, popri nej ide rieka z hôr. Ak idete popri hradbách, na pravo môžete vidieť stredoveké veže, bielu a čiernu, myslím si, že nemusím vysvetlovať, do ktorej veže udrel blesk 4x počas fungovania. Centrum Brašova je na Radnom námestí, okolo je mnoho kaviarní a reštaurácií, odporúčam reštauráciu u Karpatského jeleňa kde podávali grilované rebierka. Dolu, v suteréne podniku, je diskotéka. Blízko námestia je "Čierny kostol". Pomenovaný je podľa požiaru a následne jeho obhorených stien. Blízko Čierneho kostola nájdete údajne najužšiu uličku v Rumunsku. Má šírku asi 1,3m.
Naša ďalšia zastávka smerovala na hrad Bran, práve sem bol umiestnený dej románu Drakula. Aj keď v skutočosti tu Drakula bol asi len 2x, to nebráni tomu aby dostal hrad názov Drakulov hrad.
Pod hradom predávajú domáci svoje výrobky, suveníry, svoje syry a vína. Všade, naozaj všade, kam sa pozriete, je obrázok krvilačného grófa Drakulu, ktorý nechal napichovať svojich poddannních na koly. Hrad Bran je turistická atrakcia.
Počas komunizmu zapadal prachom, ale po páde režimu sa stal populárnym. Habsburgovci viedli s Rumunskom súdne spory o tento hrad. Nakoniec zostal vo vlastníctve Habsburgovcov, aj keď ho spravuje štát, nechali z neho zobrať zopár exponátov. Všetko toto sa udialo okolo roku 2002. To však nebráni tomu, aby ste si hrad prezreli, znova je prehliadka individuálna a aj tu sa pohybujete bez sprievodcu celkom sami. Na hrade sú aj mučiace predmety, ako napríklad železná panna. Na tomto hrade sýdlila aj posledná Rumunská princezná. Hrad má hodnotu 78 miliónov amerických dolárov a radnica mesta Brašov sa pokúša hrad odkúpiť od Habsburgovcov.
Pod hradom je viacero kaviarní a reštaurácií, ale pripadali mi tu jedlá predražené , za pivo som tu zaplatil 7LEI a v Brašove som dal za rovnaké pivo len 4LEI. Chcem si kúpiť od starej Rumunky, čo vyzerá ako z telenovely, jej domáci syr, ale ked pozerám koľko ôs a múch je okolo, tak mením názor. Kupujem si radšej od miestnych rómov maliny a černice z hôr naokolo. Opúšťame Drakulov hrad a vydávame sa do mesta našej poslednej zastávky, do Sibiu.
Mesto Sibiu mi pripadalo zo všetkých tých miest najviac kozmopolitné a západniarske, je to moderné mesto. Nachádzajú sa tu dve hlavné námestia.
Je tu obrovský park vedľa hotela Continental, kde si môžete príjemne oddýchnuť pri fontáne za spevu vtákov, tak ako ja, keď som si kúpil v parku varenú kukuricu. Posedával som na lavičke a pozoroval Rumuna- predavača kukurice ako ide s prázdnou bandaskou k fontáne a napúšťa ju vodou z fontány a následne ju vylieva do kotla s kukuricou :D
Opúšťame Sibiu a vraciame sa späť na Slovensko.
Rumunsko je krásna krajina, pre ľudí, ktorí nepotrebujú k životu 5 hviezdičkový hotel, vychytené podniky a nablískané mestá. Rumunsko je krajina, ktorá sa zapáči ľudom, ktorí hľadajú poznanie, dobrodružstvo, spontánnych ľudí, tradičné miesta, otvorenú krajinu, divokú prírodu. Na dedinách ľudia stále jazdia na ťahaními koňmi, pestujú vlastnú zeleninu, chovajú dobytok a vyrábajú si oblečenie. Rumunsko vás nadchne a príjemne prekvapí a už nepustí. Rumunsko je čarovné a zároveň tajomné, určite sa sem ešte vrátim, na objavenie čaká Bukurešť, Dunajská delta a "veselý cintorín" na severe v Sapante.
